A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jiří Grossmann | |
český architekt | |
Narodenie | 4. apríl 1892 Praha, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 9. apríl 1957 (65 rokov) Praha, Česko-Slovensko |
Odkazy | |
Commons | Jiří Grossmann |
Jiří Grossmann (* 4. apríl 1892, Praha – † 9. apríl 1957, Praha) bol český architekt. Spolu s Aloisom Balánom bol autorom viacerých hlavne funkcionalistických stavieb z medzivojnového obdobia v Bratislave.
Životopis
Do prvej svetovej vojny bola Bratislava pod vplyvom dvoch dôležitých stredísk: Viedne a Budapešti. Po vojne však prichádza k prebudovávaniu Bratislavy na hlavné mesto Slovenska a výrazne nastupuje vplyv Prahy. Ten sa prejavil príchodom skupiny architektov, hlavne odchovancov rôznych pražských architektonických škôl. Tak prichádza z Prahy a usádza sa v Bratislave aj mladý Jiří Grossmann, študent Českého vysokého učení technického v Prahe.
Po prvej svetovej vojne vznikom Československa začal v Bratislave veľký stavebný ruch a s ním prišla aj potreba výstavby úradných a obytných budov. Malé mesto sa začína prebudovávať na metropolu, no práca medzi rokmi 1919 až 1924 mala Bratislava charakter náhlej, neusporiadanej, až chaotickej tvorby. Prirodzenou vývojovou etapou v prvých rokoch po vojne bola dekoratívna experimentácia. Prechádzala ňou väčšina architektov celej Strednej Európe a mala početnú ozvenu práve v Bratislave, v meste stále skôr internacionálnom. Viedenský a pražský dekorativizmus získaval veľa nových stúpencov. Neunikol mu asi žiaden z architektov pôsobiacich v prvých 10 rokoch po vojne v Bratislave. Ani Grossmann. Pre toto obdobie je tiež typická orientácia väčšiny architektov k pražskému prostrediu. Bolo to preto, že práve v Prahe ich študovala veľká skupina a tá tam hľadala ešte dlho po svojom usadení v Bratislave vzory pre svoju tvorbu.
Tvorba
Grossmannova činnosť začína práve v týchto nie utešených pomeroch, kedy tu nebola ani stavebná tradícia a kedy toto malé mesto bolo úplne otvorené akémukoľvek importu, schopné prijať všetko, no neschopné dať niečo svoje. Tvorba Jiřího Grossmanna je úzko spätá s architektom Aloisom Balánom. Na oboch v ich profesionálnom začiatku vplývali teórie Janáka, Gočára a hlavne Štecha, ktorý videl možnosti vývoja v nástupe nacionálneho zfarbenia architektúry. Prvé roky spolu strávili v službách pre riaditeľstvo štátnych dráh. Tamojšie podmienky im však neumožňovali naplno prejaviť vlastnú tvorivosť. Ich rozlet a samostatnosť boli značne potláčané.
Vlastná vila (z roku 1924) znamenala v ich spoločnom diele orientáciu pokojnejším a vyrovnanejším smerom.
Stále však pokračuje ich inšpirácia v Gočárovom dekoratívnom ornamentalizme a hľadanie národného slohu. Prechodom v tvorbe je realizácia budovy riaditeľstva štátnych dráh v Bratislave (1925 – 1927), kde možno ešte badať doznievajúci dekorativizmus na kostre už funkcionalistického objektu. K definitívnemu zlomu dochádza až po roku 1925. Ich tvorba (súťaž na burzu , dôstojnícke domy a domy pre rotmajstrov na Anenskej ulici, dom Besedy Slovenskej) je už koncipovaná nie na ornamente, ale nositeľom sa stáva forma a vlastnosti materiálov: režná tehla, betón, kov a sklo. Nastáva tiež skoro úplný rozchod so štítovými, sedlovými strechami a prichádzajú strechy rovné.
V rokoch 1928 – 1932 nastupuje ich najintenzívnejšie obdobie práce na projektoch a v súťažiach. Okresná nemocenská poisťovňa v Banskej Bystrici, palác Rádiožurnálu v Bratislave, Učňovské pokračovacie školy a Zemská úradovňa v Bratislave, to sú najvýraznejšie a najnáročnejšie diela Grossmanna a Balána v tomto období. Možno tu badať snahu architektov ovládnuť formu funkciou a snahu o dokonalý výraz.
Regulácia mesta Bratislavy tvorí značne rozsiahlu zložku práce týchto dvoch architektov. Rozvoj a rast Bratislavy, to bol problém, ktorý ich oboch chytil za srdce. Balán ešte pred príchodom Grossmanna do Bratislavy uverejňuje radu článkov pod názvom „Regulácia a výstavba mesta Bratislavy" (Slovenský denník, 12., 13., 25. január 1921). Prichádza J. Grossmann. Regulácia Bratislavy sa stáva ich spoločným problémom. Grossmannov článok: „Otázka verejných sadov v Bratislave" (Slovenský denník 19. VI. 1924). Výsledkom niekoľkoročných štúdií a práce (medzi rokmi 1920 – 1924) je prvý náčrt regulácie mesta Bratislavy, uverejnený spolu s množstvom štúdií v časopise československých architektov Spolku inženýrů a architektů.
Táto rozsiahla štúdia bola dôkladnou prípravnou prácou k ich definitívnemu riešeniu regulácie, s ktorou sa zúčastnili na medzinárodnej súťaži mesta Bratislavy (1929) a získali druhú cenu. Koncept sa opieral o dva princípy: o situovanie hlavnej stanice v smere k Žiline a o usmernení celého vývoja mesta na východ do roviny. Za dôležité tiež považovali rast a rozvoj mesta, možnosti a rozširovanie významu Bratislavy ako dôležitého dunajského prístavu a priemyselno-obchodného strediska.
Tvorba Jiřího Grossmanna a Aloisa Balána a ich vzájomná spolupráca bola spočiatku veľmi kontrastná. Balánov zmysel pre farebnosť (YMCA, Štátne domy Mlynské Nivy, Poštový dom na Šancovej ulici). Neskôr prechod k monumentalizmu (mohutné rímsy, schodiská, portály a rizality) na jednej strane. Na strane druhej je vyrovnanejší Grossmann, u ktorého farebnosť a monumentalizmus sú nahradené pokojným zoskupovaním foriem, zjednodušenou lineárnosťou a typické je prepojenie medzi vecným a výtvarným (vila Ing. B., Poštové domy na Šancovej ullici).
Ich rozdielnosť však nepôsobila deštruktívne na ich spoločnú prácu. Ku koncu ich tvorby sa dokonca ich vzájomné pôsobenie úplne zlúčilo, takže v posledných dielach je možné len ťažko určiť autora. Na práci Jiřího Grossmanna a Aloisa Balána možno pozorovať, že medzi jednotlivými periódami a názorovými vplyvmi v ich tvorbe nie sú výrazné skoky a prechod je plynulý. Zmeny názorové a slohové prichádzajú postupne a pozvoľna. Práve Jiří Grossmann a Alois Balán sú jedni z prvých, ktorí v Bratislave prezentujú architektúru zbavenú nadbytočného dekóru. Ako jedni z prvých tiež v svojej tvorbe propagujú konštruktivistické teórie.
Diela
- Poštové domy, Bratislava, Legionárska 3-5-7, 1923-1925
- Umelecká beseda slovenská, Bratislava, Dostojevského rad 2, 1924-1926
- Vila K. Jaroňa, Bratislava, Uhrova 4, 1929-1930, nedochované
- Učňovské pokračovacie školy, Bratislava, Vazovova 3-5, 1928-1937
- Okresná sociálna poisťovňa, Bratislava, Bezručová 5, 1936-1939
Galéria
-
Umelecká beseda slovenská (dnes Slovenská výtvarná únia), Bratislava, 1925
-
Škola umeleckých remesiel (dnes Slovenská technická univerzita), Bratislava, 1928
-
Okresná nemocenská poisťovňa, Bratislava, 1939
-
Vlastná vila, Bratislava, 1922–1924
-
Dôstojnícke a rotmajsterské domy, Bratislava, 1925–1927
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jiří Grossmann (architekt)
Zdroje
- Foltýn, L.: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 – 1939, Vydavateľstvo Spolku architektov Slovenska, Bratislava 1993, s. 179
- Hořejš, A.: 10 rokov architektonickej práce A. Balána a J. Grossmanna, Slovenská Grafia, Bratislava 1932, s. 3 – 6
- Kusý, M.: Architektúra na Slovensku 1918 – 1945, Pallas, Bratislava, 1971, s. 38 – 40, 52, 69, 70, 89, 194, 202,
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk