Jednotný katolícky spevník - Zákldné pojmy z elektrotechniky

Jednotný katolícky spevník (skratka JKS) je kancionál rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku.

Prvýkrát vyšiel v roku 1937 a používa sa dodnes, čo nemá v strednej Európe obdobu.^[1] Vznikol v rokoch 1921 až 1936 z iniciatívy Mons. Jána Pöstényiho, správcu Spolku svätého Vojtecha, a zostavil ho hudobný skladateľ a trnavský regenschori Mikuláš Schneider-Trnavský, ktorý do neho zaradil 226 vlastných piesní.

Zostavenie

Spevník zostavili, ako sa na prvej strane kancionálu píše: biskupskými úradmi určené komisie, hudobná, vieroučná (liturgická) a prozodická.^[2]

Členmi hudobnej komisie boli:^[3]

Dr. Dobroslav Orel, univerzitný profesor v Bratislave,
Jozef Drugopolský, profesor v Banskej Bystrici,
Mons. Rudolf Formánek, vicerektor seminára v Nitre,
Alojz Pavčo, regenschori v Ružomberku,
Vojtech Holdoš, správca-učiteľ v Ružomberku,
Viliam Páldy, správca-učiteľ v Šali,
Ján Fischer, správca-učiteľ v Seredi,
Štefan Pyšný, správca-učiteľ vo Vrbovom.

Členmi liturgickej komisie boli:^[3]

Mons. Dr. Vojtech Wick, profesor bohoslovia v Košiciach,
Ján Jalovecký, profesor bohoslovia v Rožňave,
Dr. Štefan Dubravec, profesor a prefekt seminára v Trnave,
Karol Lenkei, dekan v Jakubove.

Členmi prozodickej komisie boli:^[3]

Pavel Gašparovič-Hlbina, kaplán v Rosine,
Viliam Ries-Ivan Javor, farár v Teplej,
Ladislav Hohoš, odborný učiteľ v Trnave.

Rečovú úpravu textov vykonával Anton A. Banik, člen jazykového odboru Matice slovenskej.^[3] Texty bez nápevu zhudobnil skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský.

Rozdelenie piesní

Piesne v Kancionáli sú rozdelené podľa liturgického obdobia, resp. podľa toho, k akej časti omše sú určené. Pred reformou liturgie po Druhom vatikánskom koncile bola omša v latinskom jazyku, počas ktorej kňaz v tichosti recitoval latinskú stálu časť omše (tzv. ordinárium), pričom ľud spieval príslušnú slohu piesne z JKS. Preto sa dnes často spievajú v omši len slohy určené na introit a ofertórium, ostatné sa vynechávajú, lebo časti, počas ktorých sa pôvodne spievali, dnes spolu s kňazom spieva celý zhromaždený ľud.

Kancionál je rozdelený na tieto časti:

piesne adventné: 1 – 33
vianočné: 34 – 113
k najsvätejšiemu menu Ježiš: 114 – 120
pôstne: 121 – 181
na Veľký týždeň: 182 – 191
veľkonočné: 192 – 212
na Nanebovstúpenie Pána: 213 – 215
na Svätého Ducha: 216 – 219
na Najsvätejšiu Trojicu: 220 – 222
na Božie telo: 223 – 226
k najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu: 227 – 235
k svätej omši: 236 – 259
k najsvätejšej Sviatosti Oltárnej: 260 – 299
ku sv. prijímaniu: 300 – 303
litánie a antifóny: 304 – 322
mariánske: 323 – 416
ku svätým: 417 – 459
za zomrelých: 460 – 483
na kropenie svätenou vodou: 484
prosebné: 485 – 497
oslavné: 498 – 504
príležitostné: 505 – 526
zborové: 527 – 531
latinské: 532 – 543

Zaujímavosť

Mikuláš Schneider-Trnavský pôvodne nechcel zaradiť do Kancionálu pieseň č. 88 („Tichá noc“), nakoľko bol názoru, že má ísť o spevník čisto slovenských piesni a Tichá noc pochádza z Rakúska. Túto „hymnu Vianoc“ pridal až na veľké naliehanie svojich známych.^{[chýba zdroj}

Referencie

↑ Archivovaná kópia . . Dostupné online. Archivované 2016-04-16 z originálu.
↑ Jednotný katolícky spevník. 4. vyd. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1986. 579 s. S. 1.
↑ ^a ^b ^c ^d Jednotný katolícky spevník. 4. vyd. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1986. 579 s. S. 4.

Pozri aj

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Archivovaná kópia . . Dostupné online. Archivované 2016-04-16 z originálu.

[2] Jednotný katolícky spevník. 4. vyd. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1986. 579 s. S. 1.

[komisie-3] Jednotný katolícky spevník. 4. vyd. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1986. 579 s. S. 4.

[1]

[2]

[3]