A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jak-7 | |
Jakovlev Jak-7B | |
Typ | stíhacie a cvičné lietadlo |
---|---|
Výrobca | Chimkovský letecký závod č. 301 Novosibirský letecký závod č. 153 V. P. Čkalova Tušinský letecký závod č. 82 |
Konštruktér | A. S. Jakovlev |
Prvý let | 23. júla 1940 |
Zavedený | 1942 |
Charakter | vyradený |
Hlavný používateľ | Sovietske vzdušné sily |
Výroba | 1941 – 1944 |
Vyrobených | 6 399 |
Jakovlev Jak-7 bolo sovietske stíhacie lietadlo, ktoré vzniklo počas druhej svetovej vojny z prototypu I-26. Línia tohto stroja však bola rozdelená – v prvej línii vzniklo stíhacie lietadlo Jak-1 a následne Jak-3, druhá línia sa odvíjala od cvičnej verzie dvojmiestneho UTI-26, z ktorého vznikol Jak-7.
Vznik a vývoj
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/48/Yakovlev_UTI-26.jpg/220px-Yakovlev_UTI-26.jpg)
I-26, prvý prototyp prvého stíhacieho lietadla A. S. Jakovleva, bol zalietaný v roku 1940. Po začatí sériovej výroby bolo označenie lietadla zmenené na Jak-1 a konštruktéri začali pripravovať cvičnú verziu UTI-26. Dvojmiestny prototyp však nemal príliš dobré vlastnosti, a tak musel prejsť rozsiahlou rekonštrukciou, počas ktorej bol vybavený novým krídlom a väčšími celokovovými chvostovými plochami. To však ovplyvnilo inštaláciu podvozku. Tak vzniklo nové lietadlo Jak-7, ktoré bolo od roku 1941 vyrábané v moskovskom závode č. 166 súčasne s „plnokrvnými“ Jakmi-1.
Sovietske stíhacie letectvo nebolo na začiatku vojny vybavené modernými stíhacími lietadlami. Preto bol privítaný návrh Konstantina Šinelšikova na opätovnú rekonštrukciu dvojmiestneho lietadla na jednomiestny stíhací Jak-7A. Po inštalácii dvoch guľometov ŠKAS kalibru 7,62 mm a kanónu ŠVAK kalibru 20 mm, a po odstránení vybavenia zadného pilotného priestoru sa pôvodne cvičné lietadlo stalo plnohodnotnou stíhačkou. V Moskve bolo do konca roku 1941 vyrobených 166 lietadiel oboch verzií.
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/e/e8/Yakovlev_Yak-7V.jpg/220px-Yakovlev_Yak-7V.jpg)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/db/Yakovlev_Yak-7DI_prototype.jpg/220px-Yakovlev_Yak-7DI_prototype.jpg)
V septembri 1941 bolo rozhodnuté evakuovať hlavný závod, ktorý vyrábal lietadlá Jak-1 z Moskvy na Ural. V tom čase viazli dodávky stíhačiek Jak-1 z továrne na Sibíri, preto bolo rozhodnuté, že sa pre bojové účely využijú aj dvojmiestne cvičné stroje UTI-26, ktoré boli premenované na Jak-7V. Aj napriek tomu, že výroba bola evakuáciou ohrozených závodov spomalená, boli už začiatkom roku 1942 prvé frontové jednotky vyzbrojované lietadlami Jak-7B s guľometmi UBS kalibru 12,7 mm. Tieto stroje boli vyrobené v nových závodoch č. 153 v Novosibirsku a č. 286 v Kamensku Uralskom.
V polovici roku 1942 sa vyrábali už aj nové Jaky-7D, ktoré mali už duralové nosníky, čo umožnilo zmenšiť rozpätie krídla a zväčšiť objem palivových nádrží. Stroj Jak-7DI, ktorý bol neskôr do výroby zavedený pod označením Jak-9, vznikol znížením zadnej časti trupu.
Celkovo bolo vyrobených 6 399 lietadiel Jak-7 všetkých verzií. Posledné stíhacie Jaky-7 boli vyrobené v roku 1943, posledné dvojmiestne cvičné stroje boli vyrobené ešte v roku 1944.
Nasadenie
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/2a/Yakovlev_Yak-7B.jpg/220px-Yakovlev_Yak-7B.jpg)
Ľahké a obratné Jaky boli medzi pilotmi obľúbené. Na Jaku-7 lietal aj dvojnásobný hrdina ZSSR Petr A. Pokryšev, ktorý pri 305 bojových letoch zostrelil v 60 súbojoch 22 nepriateľských lietadiel a podieľal sa na zničení ďalších siedmich.
Používatelia
Špecifikácie (Jak-7B)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/b/bb/Yakovlev_Yak-7UTI_and_Yak-7B_side-view_silhouettes.png/220px-Yakovlev_Yak-7UTI_and_Yak-7B_side-view_silhouettes.png)
Technické údaje
- Posádka: 1
- Dĺžka: 8,5 m
- Rozpätie: 10,00 m
- Výška: 2,75 m
- Nosná plocha: 17,15 m²
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 2 477 kg
- Vzletová hmotnosť: 2 965 kg
- Pohonná jednotka: 1 × kvapalinou chladený dvanásťvalec do V Klimov M-105P s výkonom 809 kW (1 100 k), u novších sérií bol nahradený motorom M-105PF (VK-105PF) s výkonom 890 kW (1 210 k)
Výkony
- Maximálna rýchlosť: 527 km/h (pri zemi), 591 km/h (vo výške 3 650 m), u strojov novších sérií až 610 km/h
- Dolet: 810 km, u strojov novších sérií až 830 km
- Dostup: 10 000 m
- Stúpavosť: 12 m/s
- Čas vystúpania do určitej výšky: 5,3 minút do výšky 5 000 m
- Plošné zaťaženie: 172,6 kg/m²
- Pomer výkon/hmotnosť: 0,26 kW/kg
Výzbroj
- 1× kanón ŠVAK kalibru 20 mm v dutom hriadeli vrtule
- 2× guľomet UBS kalibru 12,7 mm nad motorom
- pod krídla boli zavesované ľahké bomby alebo neriadené rakety RS-82
Zdroje
- MODELÁŘ č. 11/1987, vydavateľstvo NAŠE VOJSKO Praha, str. 16/17
- VÁLKA, Zbyněk: Stíhací letadla : 1939-45 : Itálie, Francie, SSSR, Československo, Polsko, Holandsko, Švédsko, Austrálie. ISBN 80-7198-396-9
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jakovlev Jak-7
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk