A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jacques Villeneuve | |
---|---|
F1 Record | |
Národnosť | Kanada |
Narodený | 9. apríl 1971 (53 rokov) |
Team | Williams, BAR, Renault, Sauber, BMW |
Grand Prix | 165 |
Majster sveta | 1x 1997 |
Víťazstvá | 11 |
Pódiá | 23 |
Pole position | 13 |
Naj. kolo | 9 |
Body | 235 |
Prvá GP | Grand Prix Austrálie 1996 |
Prvé víťazstvo | Grand Prix Európy 1996 |
Sezóny v F1 | 1996, 1997, 1998, 1999, 2000, 2001,2002, 2003, 2004, 2005, 2006 |
Jacques Villeneuve (* 9. apríl 1971, St-Jean-sur-Richelieu, Kanada) je kanadský automobilový pretekár a víťaz Formuly 1 v roku 1997, série CART v roku 1995 a pretekov Indianapolis 500. Je jedným z troch pretekárov, ktorým sa to v histórii podarilo (ďalšími boli Mario Andretti a Emerson Fittipaldi). Villeneuve pretekal za tímy Williams, BAR, Renault, Sauber a BMW.
Začiatky
Narodil sa v Quebecu, jeho otcom bol slávny pretekár Gilles Villeneuve. Gilles bol tiež pretekár Formuly 1, zabil sa na pretekoch v Belgicku, keď mal Jacques iba 11 rokov. Jacquesove prvé pretekárske kroky boli vo Formule 3 v Taliansku a v Japonsku. V roku 1993 nastúpil do série Toyota Atlantic, kde vyhral 5 pretekov a v celkovej klasifikácii skončil na 5. mieste.
Formula 1
Williams
V roku 1996 začal pretekať vo Formule 1 za tím Williams F1. Mal výborný debut, keď hneď vo svojich prvých pretekoch získal pole position a skončil na pódiovom umiestnení. Bol iba tretím pretekárom Formuly 1 ktorému sa to podarilo. Jeho tímovým spolujazdcom bol Damon Hill, ktorý sa stal v túto sezónu šampiónom. Villeneuve skončil na druhom mieste, v ten rok vyhral 4 preteky a získal spolu 78 bodov.
V roku 1997 Hill odišiel do tímu Arrows. Villeneuve sa tak stal jednotkou vo Williamse, jeho spolujazdcom sa stal Heinz-Harald Frentzen. V jeho druhej sezóne sa dokázal stať majstrom sveta. Titul získal, keď dokázal predbehnúť rivala Michaela Schumachera na posledných dramatických pretekoch v Jereze.
V nasledujúcom roku Villeneuve nedokázal zopakovať svoje predošlé úspechy. Zostal v tíme Williams, no výmena motora na Mecachrome bola veľkým sklamaním. Villeneuve v tento rok nedokázal vyhrať ani jedny preteky. Dve pódiové umiestnenia (v Hockenheime a na Hungaroringu) a štart z prvého radu v Monze boli jeho najlepšie výsledky v tejto sezóne.
BAR
V rokoch 1999 až 2003 Villeneuve pretekal za tím British American Racing (BAR). V prvú sezónu boli vystúpenia tohto tímu sklamaním, samotný Villeneuve nedokázal získať ani jeden bod. Nádejným vyzeralo jeho tretie miesto na okruhu v Barcelone, no nakoniec pre technické problémy preteky nedokončil. Do roku 2000 tím BAR vymenili motor Supertec za Hondu a zlepšila sa rýchlosť a spoľahlivosť. V roku 2001 bol vymenený Villeneuvov kolega Zonta za Oliviera Panisa. Na Grand Prix Austrálie 2001 bol Villeneuve súčasťou havárie s Ralfom Schumacherom počas ktorej zomrel jeden z traťových komisárov. V tomto roku dokázal Villeneuve obsadiť dvakrát pódiové umiestnenia. V roku 2002 sa v tíme udiali zmeny, tímový manažér Craig Pollock bol nahradený Davidom Richardsom a viacero ďalších personálnych zmien. Tento nebol pre BAR úspešný, Villeneuve získal iba štyri body. Jeho poslednou sezónou v tíme BAR bol ročník 2003, oproti novému tímovému kolegovi Jensnovi Buttonovi podával Villeneuve nevyrovnané výkony za rok dosiahol šesť bodov.
Renault, Sauber a BMW Sauber
Rok 2004 začínal Villeneuve bez kontraktu s tímom Formuly 1. Zostal trénovať a zúčastnil sa podujatia Goodwood Festival of Speed, kde jazdil v otcovom Ferrari. Do pretekov F1 sa dostal v septembri, posledné tri veľké ceny odjazdil za francúzsky tím Renault F1. Tím totiž opustil Talian Jarno Trulli, ktorý sa dostal do nevôle s Flaviom Briatorem. Villeneuve dopomohol tímu k druhému miestu v pohári konštruktérov, no nezískal počas troch pretekov ani bod. Tesne pred jeho comebackom podpísal Villeneuve dvojročný kontrakt s tímom Sauber od roku 2005.
Za Sauber debutoval na Austrálskej Grand Prix, kde štartoval zo štvrtého miesta, no nakoniec skončil na trinástom mieste. Postupne sa objavili chýry o jeho konci v pretekoch, no v Imole dokázal skončiť preteky na štvrtom mieste.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jacques Villeneuve na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jacques Villeneuve
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk