Italické jazyky sú vetva indoeurópskych jazykov.

Italickými jazykmi sa hovorilo v staroveku v strednej a južnej časti Apeninského polostrova.

Delenie

• Latinsko-faliské jazyky
  • latinčina – z nej sa vyvinuli románske jazyky, ktoré sa obyčajne považujú za samostatnú jazykovú rodinu
  • faliština – celkové zaradenie v systéme jazykov sporné, reliktný jazyk
• Oskicko-umbrijské jazyky (=Sabelské jazyky)
  • oskické jazyky:
    • oskičtina (jazyk Oskov)
    • jazyk Herikov
    • marrucinčina (jazyk Marrucinov)
    • jazyk Pelignov
  • umbrijské jazyky:
    • umbrijčina (jazyk Umbrov)
    • jazyk Marsov
    • sabinčina (jazyk Sabinov)
    • jazyk Volskov
    • južná pikénčina – celkové zaradenie sporné, reliktný jazyk
• iné:
  • jazyk Aequov – zaraďovaný aj pod oskicko-umbrijské
  • vestínčina (jazyk Vestínov) – zaraďovaná aj pod oskicko-umbrijské
  • severná pikénčina – celkové zaradenie v systéme jazykov sporné, reliktný jazyk
  • elymčina (jazyk Elymov) – celkové zaradenie v systéme jazykov sporné, reliktný jazyk; zaraďovaný aj pod oskicko-umbrijské
  • sikánčina (jazyk Sikánov) – celkové zaradenie v systéme jazykov sporné, reliktný jazyk; zaraďovaný aj pod oskicko-umbrijské
  • sikulčina (jazyk Sikulov) – celkové zaradenie v systéme jazykov sporné, reliktný jazyk; zaraďovaný aj pod oskicko-umbrijské
  • venetčina (jazyk Venetov) - celkové zaradenie v systéme jazykov veľmi sporné, reliktný jazyk

Pozri aj

• Italikovia