A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ira Remsen | |
americký chemik | |
Narodenie | 10. február 1846 New York, New York, USA |
---|---|
Úmrtie | 4. marec 1927 (81 rokov) Carmel, Kalifornia, USA |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Ira Remsen |
Ira Remsen (* 10. február 1846, New York, New York, USA – † 4. marec 1927, Carmel, Kalifornia) bol americký chemik, ktorý spolu s Constantinom Fahlbergom objavil umelé sladidlo sacharín. Bol taktiež druhým prezidentom Univerzity Johna Hopkinsa.
Život
Narodil sa v New Yorku, kde aj v roku 1867 získal titul doktora medicíny na Lekárskej a chirurgickej fakulte na žiadosť jeho rodičov. Po dokončení štúdia odcestoval do Nemecka, kde začal študovať chémiu – jeho pravú vášeň. V roku 1870 získal PhD titul na Univerzite v Gottingene. V roku 1875 po výskume čistej chémie na Univerzite v Tubingene, sa vrátil do USA a stal sa profesorom na Williams College, kde napísal svoju známu prácu „Theoretical Chemistry“. Jeho kniha a reputácia sa doniesla ku Danielovi Gilmanovi ktorý ho pozval na Univerzitu Johna Hopkinsa. Ponuku prijal a na univerzite založil chemické oddelenie, kde aj zriadil svoje laboratórium. V roku 1879 založil Americký chemický časopis (American Chemical Journal) ktorý redigoval 35 rokov.
V roku 1879 pomocou náhody urobil najväčší objav vo svojej kariére. Počas večere po dlhom dni strávenom v laboratóriu skúmaním derivátov uhľového dechtu, spozoroval, že pečivo chutí na začiatku sladšie a potom horko. Keď jeho žena ochutnala pečivo a nič nezvyčajné nezistila, Remsen ochutnal svoje prsty a spozoroval, že pôvodca sladko-horkej chute bola pravdepodobne chemikália z jeho laboratória. Nasledujúci deň, testoval chemikálie na ktorých pracoval a zistil, že látka ktorú ochutnal bola oxidant o-toulénsulfoamid. Látku pomenoval sacharín. On a jeho partner Constatin Fahlberg publikovali svoj objav v roku 1880. Neskôr sa Remsen dostal do konfrontácie s Fahlbergom ktorý sacharín patentoval, ako vlastný objav.
V roku 1901 sa Remsen stal prezidentom Univerzity Johna Hopkinsa kde založil strojnícku fakulty. Do praxe uviedol mnoho z nemeckých laboratórnych techník a napísal niekoľko dôležitých prác. V roku 1912 odstúpil z pozície prezidenta a odišiel do dôchodku. Po jeho smrti bola nová budova chemickej fakulty na univerzite Johna Hopkinsa pomenovaná na jeho pamiatku. Je jediným človekom pochovaným v školskom areáli univerzity, jeho popol je umiestnený pred pamätnou tabuľou v Remsen Hall. Podľa legendy, študenti ktorý pred skúškou pohladia plaketu ju úspešne dokončia.
Referencie
- NOYES, William A. Ira Remsen. Science, roč. 66, čís. 1707, s. 243–246. DOI: 10.1126/science.66.1707.243. PMID 17742012.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk