A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Il-18 | |
Iliušin Il-18V spoločnosti TAROM počas vzletu, august 1980 | |
Typ | turbovrtuľové dopravné lietadlo |
---|---|
Výrobca | Moskovský letecký závod č. 30 |
Konštruktér | S. V. Iliušin |
Prvý let | 4. júla 1957 |
Zavedený | 20. apríla 1959 |
Charakter | niekoľko strojov ešte v službe |
Hlavný používateľ | Aeroflot Rossija |
Výroba | 1957 – 1985 |
Vyrobených | najmenej 678 |
Varianty | Iliušin Il-38 |
Iliušin Il-18 (v kóde NATO: „Coot“) je turbovrtuľové dopravné lietadlo vyvinuté v Sovietskom zväze v 50. rokoch 20. storočia. Lietadlo po prvýkrát vzlietlo v roku 1957 a stalo sa jedným z najznámejších a najodolnejších sovietskych lietadiel svojej doby. Il-18 bol po niekoľko desaťročí jedným z hlavných dopravných lietadiel na svete a vo veľkom sa vyvážal.
Vznik a vývoj
Il-18 vznikol na základe požiadaviek sovietskej štátnej leteckej spoločnosti Aeroflot na lietadlo na prepravu osôb i na prepravu nákladu a vojenské účely. Konštruktér Sergej Iliušin však uprednostnil dopravné lietadlo, ktoré by malo ekonomickejšiu prevádzku. Výsledkom konštrukčných prác bolo dolnokrídle lietadlo s turbovrtuľovými motormi, ktoré po prvýkrát vzlietlo 4. júla 1957. V roku 1959 boli Il-18 nasadené na linky Moskva – Soči a Moskva – Alma-Ata, postupne začali Il-18 lietať aj na viacerých vnútroštátnych aj medzinárodných linkách ZSSR. Lietadlá Il-18 slúžili u všetkých leteckých spoločností bývalého socialistického tábora, vo veľkom množstve a po dlhý čas. Od začiatku 60. rokov lietali aj u Československých aerolínií. ČSA používali Il-18 na vnútroštátnych linkách (najmä do Bratislavy, Košíc a Popradu), na linkách po Európe, na linkách do Afriky, na Blízky východ a istý čas aj na diaľkovej linke do Havany, kam lietali Il-18 verzie D. Linka do Havany mala medzipristátia v írskom Shannone a v kanadskom Gandere. Čoskoro však boli Il-18D na tejto linke nahradené lietadlami Il-62. Posledný Il-18 vyradili ČSA až v roku 1990.
Il-18 bol vyrábaný v niekoľkých typových verziách s rôznou kapacitou cestujúcich a nákladu, a bol vyvážaný do mnohých krajín sveta. Celkom bolo vyrobených vyše 850 kusov a mnohé z Il-18 lietajú ešte dnes. Existovala aj armádna verzia označená Il-20 Coot, ktorá slúžila ako radarom vybavené lietadlo včasnej výstrahy.
Používatelia
Civilní používatelia
Súčasní
Kórejská ľudovodemokratická republika
Bývalí
- EgyptAir (predtým United Arab Airlines)
Nemecká demokratická republika
Vojenskí používatelia
Súčasní
Bývalí
- Vláda Bulharskej republiky
- Vláda Indonézskej republiky
- Vzdušné sily Jemenskej arabskej republiky
- Vláda Rumunska
Il-18 v službách ČSA[1]1" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj
Verzia | Registrácia | Meno lietadla | Počet sedadiel | U ČSA od – do | Pôvod a ďalší osud lietadla |
---|---|---|---|---|---|
Il-18B | OK-NAA | „Ostrava“ neskôr „Piešťany“ |
84 | 8. 1. 1960 – 28. 2. 1979 | Pôvodne u Aeroflotu ako CCCP-75703. Dňa 2. januára 1977 sa zrazil s Tupolevom Tu-134A (OK-CFD) na letisku Praha-Ruzyně. Po vyradení z flotily ČSA bolo lietadlo 8. marca 1979 predané do kbelského múzea, kde je dodnes. |
Il-18B | OK-NAB | „Košice“ | 84 | 8. 1. 1960 – 28. 7. 1976 | Pôvodne nové. Dňa 28. júla 1976 zničené pri havárii v Bratislave (linka OK001 Praha – Bratislava), pričom lietadlo minulo pristávaciu dráhu a spadlo do jazera Zlaté piesky. Zahynulo 76 ľudí a traja prežili so zraneniami. |
Il-18V | OK-OAC | „Sliač“ | 90 – 110 | 31. 5. 1960 – 30. 5. 1980 | Pôvodne nové. Zošrotované v dňoch 19. – 20. novembra 1984 pri skúškach Semtexu. |
Il-18V | OK-OAD | neznáme | 90 – 110 | 31. 5. 1960 – 28. 3. 1961 | Pôvodne nové. Dňa 28. marca 1961 sa lietadlo viacmenej rozpadlo v letovej hladine nad Norimbergom. Stroj letel na linke OK511 Praha – Zürich – Rabat – Dakar – Konakry – Bamako. Vznikli rôzne špekulácie, vrátane možnosti zostrelenia, ale táto nehoda nebola nikdy uspokojivo vyšetrená. |
Il-18B, v roku 1971 prestavaný na Il-18V | OK-PAE | „Karlovy Vary“ | 84 90–110 (po prestavbe na Il-18V v roku 1971) |
22. 4. 1961 – 18. 5. 1980 | Pôvodne nové. Od 17. marca 1982 bolo lietadlo umiestnené pri autokempe na Seči. Teraz je v Zruči pri Plzni (v súkromnom Air Parku). |
Il-18V | OK-PAF | neznáme | 90 – 110 | 22. 4. 1961 – 11. 7. 1962 | Pôvodne nové. Dňa 11. júla 1962 letel tento stroj na tej istej linke ako 28. marca 1961 lietadlo Il-18V (OK-OAD). Kvôli hustej hmle v Rabate pristávalo lietadlo na letisku v Casablance, kde tiež nebolo najpriaznivejšie počasie. Po prvom prelete v 150 metroch lietadlo opakovalo priblíženie, pri ktorom zachytilo o vedenie vysokého napätia a havarovalo. |
Il-18V | OK-PAG | „Vysoké Tatry“ | 90 – 110 | 4. 1. 1962 – 21. 2. 1980 | Pôvodne nové. Lietadlo slúžilo od 25. mája 1982 ako reštaurácia v Slušoviciach. Neskôr bolo prevezené a prevádzkované ako reštaurácia pri ZOO v obci Lešná (neďaleko Zlína). Nakoniec bolo lietadlo niekoľko rokov k videniu rozobraté a zdevastované na pozemku kovošrotu v neďalekej obci Ostrata. |
Il-18V | OK-PAH | „Mariánské Lázně“ | 90 – 110 | 4. 1. 1962 – 31. 10. 1979 | Pôvodne nové. V roku 1981 bolo lietadlo odkúpené Filmovým štúdiom Barrandov a v dňoch 27. – 28. augusta upravené trhavinou pre účely nakrúcania seriálu Sanitka. Potom bol stroj zlikvidovaný. |
Il-18D | OK-WAI | neznáme | 65 – 120 | 19. 5. 1967 – 5. 9. 1967 | Pôvodne nové. Dňa 5. septembra 1967 letelo lietadlo na linke OK523 Praha – Shannon – Gander – Havana. Po štarte z letiska v Gandere stroj havaroval. O príčine panujú dohady. Posádka pravdepodobne zavčasu zatiahla vztlakové klapky a došlo ku klesaniu lietadla a nárazu do zeme. |
Il-18D | OK-WAJ | „Poděbrady“ | 65 – 120 | 21. 7. 1967 – 25. 10. 1984 | Pôvodne u Aeroflotu ako CCCP-75451. Od 17. septembra 1986 slúži ako reštaurácia neďaleko Bakova nad Jizerou. Lietadlo sa však niekoľko rokov nevyužívalo a chátralo. Od decembra 2006 opäť slúži ako reštaurácia. V roku 2011 dostalo nový náter propagujúci nápoj Kofola. |
Il-18E | OK-PAI | nemalo | 120 | 21. 1. 1977 – 15. 12. 1989 | Lietadlo najprv (v rokoch 1962 – 1977) slúžilo u vládnej letky ako OK-BYP. Po skončení služby u ČSA preletel stroj 29. januára 1990 do Norimbergu, čo bol zároveň posledný let lietadla Il-18 u ČSA. Tu mal byť stroj zošrotovaný, ale našťastie skončil v múzeu v Sinsheime, kde je dodnes. |
Il-18D | OK-VAF | nemalo | 65 – 120 | 31. 12. 1977 – 19. 1. 1990 | Lietadlo najprv (v rokoch 1966 – 1977) slúžilo u vládnej letky ako OK-BYZ. Po skončení služby u ČSA preletelo do Norimbergu, kde slúžilo ako trenažér hasičov. |
Technické údajeupraviť | upraviť zdroj
Il-18Vupraviť | upraviť zdroj
- Posádka: 5
- Počet sedadiel: 90 – 110
- Pohonná jednotka: 4 × turbovrtuľový motor Ivčenko AI-20K, každý s výkonom 2 942 kW (4 000 k)
- Rozpätie: 37,42 m
- Dĺžka: 35,90 m
- Výška: 10,17 m
- Plocha krídel: 140,0 m²
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 34 500 kg
- Max. vzletová hmotnosť: 61 200 kg
- Cestovná rýchlosť: 600 km/h
- Dostup: 10 000 m
- Dolet: 4 270 km
- Maximálny dolet: 4 800 km
Il-18Dupraviť | upraviť zdroj
- Posádka: 5
- Počet sedadiel: 65 – 120
- Pohonná jednotka: 4 × turbovrtuľový motor Ivčenko AI-20M, každý s výkonom 3 125 kW (4 250 k)
- Rozpätie: 37,42 m
- Dĺžka: 35,90 m
- Výška: 10,17 m
- Plocha krídel: 140,0 m²
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 35 000 kg
- Max. vzletová hmotnosť: 64 000 kg
- Cestovná rýchlosť: 625 km/h
- Dostup: 12 500 m
- Dolet: 5 300 km
- Maximálny dolet: 6 500 km
Il-18Eupraviť | upraviť zdroj
- Posádka: 5
- Počet sedadiel: 120
- Pohonná jednotka: 4 × turbovrtuľový motor Ivčenko AI-20M, každý s výkonom 3 125 kW (4 250 k)
- Rozpätie: 37,42 m
- Dĺžka: 35,90 m
- Výška: 10,17 m
- Plocha krídel: 140,0 m²
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 35 000 kg
- Max. vzletová hmotnosť: 64 000 kg
- Cestovná rýchlosť: 625 km/h
- Dostup: 12 500 m
- Dolet: 4 400 km
- Maximálny dolet: 5 200 km
Referencieupraviť | upraviť zdroj
- ↑ Ozzy, eif. Letadla Iljušin Il-18 u provozovatelů v Československu/České republice online. rh-plus.cz, cit. 2018-11-22. Dostupné online.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Iliušin Il-18
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Iljušin Il-18 na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk