A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Druh skladby | husľový koncert |
---|---|
Hudobný štýl | Romantizmus |
Vznik | 1903 – 1904 |
Približná dĺžka | 32 minút |
Časti skladby | |
| |
Inštrumentácia | |
Nástroje zapojené do hry:
|
Koncert pre husle a orchester d-mol, Op. 47 je dielo fínskeho skladateľa Jeana Sibeliusa.
Vznik
Pôvodná verzia koncertu, ktorá mala premiéru v roku 1904 v Helsinkách, bola skladateľom zrevidovaná. Nová verzia koncertu mala veľkú premiéru v Berlíne v roku 1905. Orchester dirigoval Richard Strauss, sólový part predniesol huslista českého pôvodu Karel Halíř. Dielo bolo prijaté vlažne, vtedajšie publikum bolo zvyknuté na koncerty prísnejšej stavby a Sibeliov koncert pôsobil na nich i na kritiku amorfne. Neskôr však dielo začali presadzovať najmä americkí huslisti, Maud Powellová, ktorá koncert uvádzala na svojom turné, a predovšetkým Jascha Heifetz, ktorý koncert nahral. Dielo si postupne získalo veľkú popularitu i miesto na koncertných pódiách.
Charakteristika
Tento koncert je Sibeliovým jediným rozsiahlym dielom pre sólový nástroj a orchester. Voľba na husle nepadla náhodou, skladateľ hru na husle študoval a dobre poznal možnosti nástroja. Vynikajúce neskoro romantické dielo je plné inštrumentálneho lesku a náročných pasáži, už v prvej vete su využité takmer všetky obťažnosti husľovej hry – dvojhmaty, flažolety a ďalšie. Sólový part sa preto radí medzi najnáročnejšie v husľovej literatúre. Koncertnému nástroju je pridelená dominantná úloha, ale je to dielo vďačné aj pre symfonicky koncipovaný orchester, ktorý prevažne tvorí diskrétny sprievod husliam, o to závažnejšie však znie, keď prepukne v niektorých pasážiach v plnej sile.
Analýza
Allegro moderato
Pre koncert je charakteristická uvoľnená, až rapsodická forma. Otvárajú ho sláčiky pulzujúce v pianissime. Už po pár taktoch sa nenútené a prirodzene pridávajú sólové husle s krásnou elegickou hlavnou témou:
Zakrátko prekvapujúco prichádza krátka kadencia, nečakaná a brilantná. Po nej nasleduje vrúcna rozvinutie témy. Po prvom výraznom vstupe sláčikov, ktoré ohlásia vedľajšiu tému, nasleduje ďalšia kadencia, tentoraz dlhšia a náročná. Tá vyústi do reprízy hlavnej témy. V ďalšom priebehu sa rôznym spôsobom na strane huslí i orchestra pripomínajú nosné témy, ktoré udržiavajú základnú atmosféru vety – reflexívnu a typicky sibeliovsky smutnú a nostalgickú.
Adagio di molto
Druhá veta začína jemne disonantnou melódiou dychových nástrojov. Potom nastupujú husle s kontrastnou, až sentimentálnou melódiou založenou v základnom tvare na dlhých tónoch:
Celá veta je lyrická, pomalá kantiléna a radí sa k najkrajším svojho druhu.
Allegro ma non tanto
Celé dielo efektne kulminuje v poslednej vete. Je písaná v D-dur a 3/4 takte. Na rytmickom, ostinatívnom pozadí orchestra rozvíjajú husle tanečný vír, najskôr s prvkami slávnostnej polonézy, neskôr mazúrky:
Strhujúca melodika stále graduje, až do prekvapivého ukončenia skladby – vysoké D huslí s krátkym a unisono D orchestra. Skladba končí rovnako jednoducho ako začala.
Husľový koncert d-mol je nepochybne najčastejšie uvádzané Sibeliove dielo. Je to kmeňové dielo husľového repertoáru a radí sa k piatim najznámejším husľovým koncertom.
Vybrané náhravky
- Jascha Heifetz, London Philharmonic Orchestra, Thomas Beecham (1935)
- Ginette Neveu, Philharmonia Orchestra, Walter Süsskind (1945)
- Christian Ferras, Berliner Philharmoniker, Herbert von Karajan
- David Oistrach, Philadelphia Orchestra, Eugene Ormandy (1959)
- David Oistrach, USSR Radio and TV Symphony Orchestra, Gennadij Roždeštvenskij
- Shlomo Mintz, Berliner Philharmoniker, James Levine
- Pekka Kuusisto, Helsinki Philharmonic, Leif Segerstam (1996)
Zdroje
- Ainsly, Robert: Encyklopédia klasickej hudby, Bratislava: Perfekt, 1997. ISBN 80-8046-085-X
- Gammond, Peter: Velcí skladatelé, Praha: Svojtka & Co., 2002. ISBN 80-7237-590-3
- Hrčková, Naďa: Dějiny hudby VI - Hudba 20. století (1), Praha: Ikar, 2006. ISBN 80-249-0808-5
- Kuna, Milan: Skladatelia svetovej hudby, Bratislava: Mladé letá, 1993. ISBN 80-85768-07-0
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk