A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Husľový koncert D-dur, Op. 35 je dielo ruského skladateľa Piotra Iljiča Čajkovského.
Skladateľ koncert skomponoval na jar roku 1878 v švajčiarskom Clarens, ležiacom na brehu Ženevského jazera. V tejto prírodnej idyle sa skladateľ spamätával z depresií a pokusu o samovraždu spojeného s nevydareným manželstvom s Antoninou Ivanovnou Miľjukovovou. Počas tohto pobytu ho navštívil jeho bývalý žiak z moskovského konzervatória, huslista Josif Kotek. Žiak, pre ktorého mal Čajkovskij slabosť sa stal silným impulzom pre skomponovanie husľového koncertu. Skladateľ bol s dielom hotový v priebehu mesiaca, pričom stihol skomponovať i novú verziu druhej vety, ktorou nahradil pôvodnú, ktorú považovali Kotek i Čajkovského brat Modest za slabšiu. Keďže Kotek nemal také renomé, aby mohol nové dielo hrať na premiére, Čajkovskij dedikoval dielo Leopoldovi Auerovi. Ten po zhliadnutí partu však náročný koncert označil za nehrateľný a odmietol ho naštudovať. Premiéru koncertu tak nakoniec odohral huslista Adolf Brodsky s dirigentom Hansom Richterom v roku 1881 vo Viedni. Koncert si však nezískal náležitú pozornosť a presadil sa až po prevedení v Londýne. O jeho popularitu sa významným spôsobom zaslúžil huslista českého pôvodu Karel Halíř.
Koncert má tri vety:
- Allegro moderato
- Canzonetta. Andante
- Finale. Allegro vivacissimo
Typická dĺžka skladby je približne 34 minút.
Dielo je nápadité, plné spontánnosti a vitality už od prvých taktov. Tie prináša orchester so svojou predohrou, ktorej melódia sa podobne ako v Čajkovského prvom klavírnom koncerte, v priebehu skladby už neopakuje. Potom s veľkým entuziazmom nastupujú sólové husle s hlavnou témou. Po druhej téme, označenej Molto espresivo, sa vracia hlavná téma v plnokrvnom znení orchestra. Nasleduje prevedenie, na ktoré naväzuje efektná kadencia. Tá končí dlhým trilkom, do ktorého jemne vstupuje orchester s reprízou hlavnej témy, ktorú hrá flauta. Už po pár taktoch sa k téme pridávajú husle. Po repríze je veta zakončená kódou. Druhá veta je známa Canzonetta v 3/4 takte. V kontraste s prvou vetou je typicky rusky zádumčivá až elegická. Canzonetta prechádza plynule do poslednej vety. Tou je iskrivé rondo, v ktorom sa sólista musí popasovať so strhujúcim tempom. Kóda na konci vety završuje celú skladbu.
Čajkovského husľový koncert je vďaka melodickej bohatosti a výborne zvládnutému orchestrálnemu i husľovému partu reprezentatívnym dielom celého husľového repertoáru. Je to nepochybne virtuózny kus, ktorý je výzvou pre každého sólistu.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk