A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Humínové látky sú prírodné organické látky vznikajúce rozkladom prevažne rastlinných zvyškov. Humínové látky len ťažko podliehajú ďalšiemu rozkladu a sú vo veľkom množstve obsiahnuté v pôde, rašeline, uhlí a niektorých vodách. Podľa rozpustnosti sa delia na humíny, humínové kyseliny a fulvónové kyseliny.
Rozdelenie a vlastnosti
Humínové látky sa delia podľa rozpustnosti na tri kategórie, ktoré sa však líšia aj ďalšími vlastnosťami.
Fulvónové kyseliny
Fulvónové kyseliny sú rozpustné vo vode nezávisle od pH . Sú najsvetlejšie z humínových látok, ich farba je svetlo žltá až žltohnedá. Okrem najmenej intenzívneho zafarbenia sa vyznačujú najnižšou molekulárnou hmotnosťou a najnižším stupňom polymerizácie . Obsahujú vyšší podiel kyslíka (48 %) ako uhlíka (45 %). [1]
Humínové kyseliny
Humínové kyseliny sú nerozpustné vo vode s pH 7 a nižším, naopak pri vyššom pH sa rozpúšťajú. Typická farba je hnedá až hnedočierna. [1]
Humíny
Humíny sú vo vode úplne nerozpustné a to pri akomkoľvek pH. Vyznačujú sa čiernou farbou, najvyšším stupňom polymerizácie, najvyššou molekulárnou hmotnosťou (rádovo zhruba 100× vyššou ako u fulvónových kyselín). Obsahujú tiež najviac uhlíka (62 %) a najmenej kyslíka (30 %). [1]
Využitie
Humínové látky sa využívajú predovšetkým na výživu rastlín. Hoci nejde o hnojivo klasického typu (živiny N, P, K), umožňujú humíny jednoduchší príjem živín, stimulujú tvorbu koreňového balíky, vďaka ktorému rastlina lepšie absorbuje vodu a živiny, podporujú fotosyntézu a zlepšujú vlastnosti pôdy. Stimulujú rast rastlín v miere porovnateľnej s fytohormónom auxínom . [1]
Humínové látky sa na poľnohospodárske účely dodávajú v podobe roztokov, práškov alebo granulátu . Aplikujú sa buď vo forme postreku, kedy ich možno kombinovať aj s listovými hnojivami či prípravkami na ochranu rastlín (ktorých účinnosť zvyšujú), alebo sú aplikované do substrátu ako granulát či zálievkou .
Výroba
Začiatky výroby humínových látok siahajú do prelomu 19. a 20. storočia . Za túto dobu boli vyvinuté tri základné postupy, ktoré sa líšia aj použitou surovinou.
1. generácia - uhoľné humáty
Na konci 19. storočia boli humáty objavené a od začiatku 20. storočia vyrábané humínové preparáty z prírodnej látky zvanej leonardit, ktorá je súčasťou niektorých uhoľných nálezísk. Ide o organickú nepreuhoľnatenú hmotu. Pretože tieto materiály vznikali dlhodobo a ležali milióny rokov v zemi, sú obvykle vodou rozpustné zložky (nízkomolekulárna časť a humínové soli) vyplavené a naopak humínové kyseliny na seba za túto dobu nadviazali značné množstvo ťažkých kovov . [1]
Tomu zodpovedajú požiadavky na spracovanie aj výsledná použiteľnosť. Kľúčové preto je čistenie substrátu od ťažkých kovov; miera čistoty potom zodpovedá cena výsledného preparátu. Uhoľné humáty sa skladajú prevažne z vysokomolekulárnych látok, takže nie sú úplne rozpustné. Obsahujú 17-70 % humínových látok. [1]
2. generácia
Ako surovina je použitá rašelina alebo jazerné sapropely. Výsledný produkt je pomerne kvalitný, ale menej koncentrovaný (zhruba 8%; zvyšok tvorí voda). Opäť je nutné čistenie od ťažkých kovov, ktoré má vplyv na cenu. Tá je niekoľkonásobne vyššia ako v prípade uhoľných humátov. [1]
3. generácia - lignohumáty
Základná surovina pochádza z dreva, jedná sa o technický lignosulfonát, ktorý vzniká ako odpad pri výrobe papiera . Výhodou jeho použitia je absencia ťažkých kovov, takže odpadá proces čistenia. Lignosulfonát je riadeným procesom zrýchlenej humifikácie kompletne prevedený a lignohumát – zmes humínových látok úplne rozpustných vo vode, ktoré sú z 90 % tvorené soľami humínových kyselín, z ktorých minimálne 50 % zastupujú nízkomolekulárne látky. Kompletná rozpustnosť umožňuje aplikáciu na list a kombináciu s ďalšími prípravkami na ochranu a výživu rastlín.
Referencie
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk