A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Hudobný album |
---|
Album alebo hudobný album je zbierka príbuzných zvukových, alebo hudobných nahrávok, ktorá je distribuovaná na zverejnenie. Najbežnejšou cestou zverejnenia albumov je distribúcia cez komerčné firmy, no niektorí nezávislí umelci ich distribuujú priamo na svojich koncertoch, prípadne na webových stránkach.
Charakteristika
Skladby na albume môžu mať spoločný pôvod, náladu, či zvuk a môžu byť určené na to aby vyjadrili spoločnú myšlienku, či vyrozprávať príbeh (v prípade konceptuálneho albumu), prípadne môžu iba reprezentovať primerané zoskupenie nahrávok vyrobených v jednom čase, či na jednom mieste. Nahrávky albumu obvykle bývajú vo vlastníctve jedného hudobného vydavateľa.
Album môže byť vydaný na jednom, alebo naraz na viacerých formátoch hudobných nosičov ako sú napríklad CD, DVD audio, audio kazety, vinylové platne, v súčasnosti aj v digitálnych formátoch ako sú MP3, AAC súbory, či streamingové audiá (stiahnu sa v momente otvorenia, kliknutia na príslušný odkaz a po prehraní je prezentácia ukončená).
História albumov
Termín „album“ pochádza z čias. keď boli fonografické disky vydávané v knižke podobnej fotografickému albumu. Prvou kolekciou nahrávok, ktorá bola nazvaná albumom bola štvordisková sada so zbierkou skladieb od Piotra Iljiča Čajkovského k baletu Luskáčik, ktoré vydalo vydavateľtvo Odeon Records v apríli 1909. Táto nahrávka vtedy stála 16 šilingov, sumu, ktorá je v kurzovom prepočte z roku 2005 okolo 101 amerických dolárov.
Roku 1948 vydavateľstvo Columbia vydalo prvý vinylový 12 palcový/ 33 ½ obrátok (30,48 cm) album s mikrodrážkami, ktorého každá strana hrala 23 minút. Tieto nové nahrávky obsahovali na svoju dobu omnoho viac hudby ako predošlé albumy.
Mnoho rokov bolo v populárnej hudbe štandardom aby obsahovali dvanásť skladieb. V závislosti od hudobného žánru, či hudobného vydavateľa celková dĺžka nahrávok na albume bola od polhodiny do jednej hodiny. Americké popové albumy trvali okolo polhodiny, britské popové albumy boli trochu dlhšie a často bolo na nich až štrnásť songov. Džezové albumy boli stále dlhšie, no najdlhšie boli nahrávky albumov klasickej hudby.
Nahrávanie albumov trvalo začiatkoch vydávania albumov (džez od r. 1954, rock od r. 1962) veľmi krátko, niekedy iba počas jedného stretnutia hudobníkov v štúdiu (napríklad prvý album skupiny The Beatles, či prvé štyri albumy skupiny The Byrds).
Albumy a single
Vinylové albumy mali dve strany, z ktorých každá predstavovala jednu polovicu albumu. Na popových, alebo rockových albumoch boli niektoré skladby, ktoré vychádzali aj osobitne na komerčných singloch. Bežne začínala prvá strana albumu druhým a tretím singlom, po ktorom nasledovala balada. Prvým singlom albumu začínala jeho druhá strana. Niektoré single sa na albumoch neobjavili, a niektoré vyšli súbežne s albumom. V súčasnosti je veľa komerčných albumov, ktoré obsahujú jeden, alebo viacero singlov, ktoré sú vydávané pre rádiá, či internet ako spôsob prezentácie nového albumu. Niektoré single, ktoré predtým nevyšli na albumoch, prípadne ich tzv. „B“ strany sú vydávané spoločne na kompiláciách.
Hudobné nosiče
Dnes, po tom ako vinylové albumy prestali patriť medzi primárne zvukové nosiče pre hudobnú distribúciu, pod termín album spadajú médiá ako sú kompaktné disky, minidisky, kompaktné audiokazety alebo digitálne, prípadne MP3 albumy. Významnou súčasťou albumu je jeho obal, respektíve jeho umelecké stvárnenie. Veľa súčasných albumov vychádza s priloženými informáciami k výrobe, téme albumu, obrázkami, s fotografiami a textami piesní. Tieto informácie sú často priložené v malej knižočke (booklet) v tvare CD obalu.
Vďaka veľkej kapacite nových médií (obsah kompaktných diskov môže byť až 74 minút, niekedy až 80 minút) a možnosti nebrať ohľad na to, aby skladby boli rozdelené na dve strany nosiča, je sporné, akú by mal mať album skladbu, či minimálnu dĺžku. Súčasná časová dĺžka albumu býva od 40 do 55 minút. Podľa pravidel pre hudobné rebríčky Spojeného kráľovstva je album albumom ak má viac ako štyri skladby alebo trvá viac ako 25 minút. Niekedy sú kratšie albumy prezentované ako „EP“, niekedy sa na ne používa termín „minialbum“.
Viac albumov v jednom
Ak sú albumy pridlhé sú vydávané v spoločnom prebale ako dvojalbumy, prípadne až trojalbumy, ktoré obsahujú dva až tri vinylové albumy (LP), či kompaktné disky.
Hudobníci, ktorí majú vydané väčšie portfólio hudobných albumov vydávajú tzv. boxované sety „boxsety“ so svojou hudobnou produkciou, prípadne aj kompiláciami singlov a nevydaných skladieb.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Album na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk