A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
![Svetové dedičstvo UNESCO](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/24/Welterbe.svg/50px-Welterbe.svg.png)
Hodrušské jazero | |
Dolné Hodrušské jazero
Hodrušský tajch | |
tajch | |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj |
Okres | Žarnovica |
Obec | Hodruša-Hámre |
Pohorie | Štiavnické vrchy |
Nadmorská výška | 528 m n. m. |
Súradnice | 48°27′52″S 18°51′03″V / 48,464442°S 18,850822°V |
Hĺbka | 21 m |
Objem | 641 000 m3 |
Rozloha | 4,33 ha (0 km²) |
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
Názov | Historic Town of Banská Štiavnica and the Technical Monuments in its Vicinity |
Typ pamiatky | kultúrna |
Rok zápisu (č. zasadnutia) |
1993 (#17) |
Číslo | 618 |
Región | Európa a Severná Amerika |
Kritériá | iv, v |
Odtok vody | Hodrušský potok |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
Wikimedia Commons: Dolnohodrušský tajch | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hodrušské jazero[1] (normovaný názov; iné názvy: Dolné Hodrušské jazero[2], Dolnohodrušské jazero, Dolnohodrušský tajch, Dolný Hodrušský tajch) je tajch v pohorí Štiavnické vrchy v katastrálnom území obce Hodruša-Hámre. Zapísaný ako jeden z objektov do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO v rámci územia Banská Štiavnica a okolie.
Dejiny
Tajch vznikol pre potreby hodrušského baníctva, hutníctva a úpravníctva po sťažnostiach na pokles prietoku Hodrušského potoka kvôli odvádzaniu zrážkových vôd z Pohronia na Poiplie jarkovým systémom napájajúcim Vindšachtovné a Richnavské tajchy. Pôvodne bola naplánovaná pre tieto účely oprava a zväčšenie kapacity Horného Hodrušského tajchu. 7. júna 1743 konal na tieto účely obhliadku stavu Samuel Mikovíny s adjunktom Matejom Zipserom. Zipser Mikovínyho presvedčil o potrebe výstavby nového, väčšieho tajchu. Projekt bol Mikovínym spracovaný bezodkladne a s prípravou na stavbu sa začalo v tom istom mesiaci. O rok bola hrádza vysoká už 14 metrov a práce sa pre nedostatok financií zastavili, tajch bol spustený do prevádzky. Súbežne prebehla rekonštrukcia Horného Hodrušského tajchu. Zvyšovanie hrádze Dolného tajchu o 9 metrov na projektovanú výšku hladiny 20 m bolo vykonané až v roku 1786. Tajch bol viackrát opravovaný, vyskytli sa poruchy výpustného zariadenia v rokoch 1786, 1960 opravoval sa vodný prepad a hrádza má tendenciu posadať, čo bolo riešené dostavbami a opravami v rokoch 1824, 1966 a 2008. Tajch čaká na generálnu rekonštrukciu.
Technické využitie
Dolný Hodrušský tajch zachytával vody z prepadu a z dnového výpustu Horného Hodrušského tajchu, časti Hodrušského potoka zbierajúceho vody z kotliny Hölle – Peklisko, tiež zrážkové vody z úbočia pod Rabensteinom, ktoré nemohol zachytiť náhonný Kráľovský vodný jarok šachty Michal vedený od Horného Hodrušského tajchu. Z dnového výpustu boli vody vypúšťané buď na náhonný jarok šachty Zipser (Jazernej), kde poháňal vodné čerpacie a ťažné zariadenie šachty používanej pri razení Hodrušskej dedičnej štôlne (Dedičnej štôlne cisára Františka Lotrinského) a neskôr pri razení Voznickej dedičnej štôlne (Dedičnej štôlne cisára Jozefa). Tento náhonný jarok pokračoval úbočím Bärenleuten nad Hornú centrálnu stupu, kde neskôr hnal Peltonovu turbínu s dynamom na jej osvetľovanie. Z toku Hodrušského potoka pod Dolným tajchom boli vody odrážané na množstvo vodných údelov (spádov) stúp, baní, hút a mlynov v Hodrušskej doline, ktoré stáli v doline až po Žarnovicu. Z najvýznamnejších spomeňme: Horný Hodrušský banský závod a šachta Lill, Horná centrálna stupa, stupy Mikuláš, Finsterort, Leopold, Tiergarten, šachty na Voznickej dedičnej štôlni, Dolný Hodrušský banský závod Schopfer s jeho stupami, stupy a mlyny v Dolných Hámroch (dnes časť obce Hodruša-Hámre). Samozrejme aj tu vody zadržané jazerami čerpali vodu z hlbších častí baní na úroveň dedičných štôlní, hnali mechy hút a hámrov na železné aj vzácne kovy.
Súčasnosť
V súčasnosti je tajch v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, jeho OZ Povodie Hrona. Do roku 1981 bol vo vlastníctve Rudných baní š.p. Banská Bystrica. Jeho vody zásobujú dodnes fungujúcu úpravňu Slovenskej banskej, spol. s r.o. v Hodruši-Hámroch, ktorá dobýva a spracováva drahokovové a polymetalické rudy v bani Rozália. Tajch je obľúbeným miestom relaxu a kúpania obyvateľov a rekreantov zo širokého okolia. Od konca 60. rokov 20. storočia nebol generálne rekonštruovaný - plánovaná generálna rekonštrukcia sa začala v septembri 2013 a mala trvať 20 mesiacov. Na rekonštrukciu tajchu smerovali státisíce z eurofondov, následné nečakané opravy však stáli viac ako dva milióny eur zo štátneho rozpočtu. Tajch bol znovu napustený až na jar roku 2021.[3]
Technické parametre
- nadmorská výška koruny hrádze: 528 m n. m.
- objem: 641 000 m³
- vodná plocha: 4,33 ha
- dĺžka koruny hrádze: 199 m
- šírka koruny hrádze: max. 5,7 m
- výška hrádze: 22 m
- maximálna hĺbka: 21 m
Typ hrádze: zemná sypaná – heterogénna, konštrukcia a členenie hrádze je rovnaké ako pri tajchu Rozgrund
Dĺžka prívodných (zberných) jarkov: Tajch mal krátky zberný jarok zachytávajúci potôčiky z bočných dolín smerom k Rabensteinu, dnes prebudovaný na chodník k autobusovej zastávke U Honvédov dlhý cca 700 m, v súčasnosti nefunkčný. Dĺžka náhonných jarkov: K stupám Rabenstein cca 500 m, ďalej pokračoval k šachte Lill v dĺžke cca 1 000 m, druhý k šachte Zipser, potom k stupe Horného hodrušského banského závodu cez Barenleuten cca 1 500 m. Z toku Hodrušského potoka pod Dolným tajchom odrážali vody k hutám, baniam a stupám mnohé náhonné jarky v úhrnnej dĺžke niekoľkých desiatok kilometrov.
Referencie
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.
- ↑ AKTUALITY.SK. Dolnohodrušský tajch je po rokoch plný. Oprava minulých opráv stála cez dva milióny . Aktuality.sk, . Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hodrušské jazero
Zdroj
- Zborník konferencie Slovenského vodohospodárskeho podniku Štiavnické Bane 2003 in Spravodaj č.2-4/2003 Vyd.Bevex Prievidza
- Marián Lichner a kol.: Banská Štiavnica, svedectvo času, Harmony, Banská Bystrica, 2002
- Durbák a kol.: Sprievodca po technických pamiatkach Banskej Štiavnice a okolia, Harmony, Banská Bystrica, 2004
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk