Hermeneutický kruh je okolnosť, že to, čo sa má pochopiť, predpokladá už istý spôsob porozumenia. Ak o veci nemám nijaké predporozumenie, ani tušenie, nemôže mi byť táto vec ani priblížená.

Z hermeneutického kruhu sa nedá vymaniť. Môžeme sa však pokúsiť uvedomiť si ho, a tým ho zmierniť. Uskutočniť to možno tak, že sa napätie medzi predporozumením a vlastným pochopením aktivizuje, t. zn. že sa jednak odhalia spomienky na základné predskúsenosti a presvedčenia, teda tradície, z ktorých proces pochopenia vychádza, jednak nezrušiteľná jednota poznávania a záujmov pomocou schopnosti permanentnej kritiky vlastných predpokladov. Dôležité pritom je, najmä pokiaľ ide o texty, dokumenty a konania minulých dôb, sprítomniť si horizont chápania, pokiaľ to len ide, a zrekonštruovať si historické pozadie. Hermeneutické vedomie vedie teda cez objasnenie vedomých väzieb na tradíciu k dôslednej kritike ideológie, pričom ideológiou sa tu myslí nevedecká dogmatizácia presvedčení a postojov, v prirodovede nekritické nafúknutie jej nároku na pravdu. Terminológiou H. G. Gadamera by bolo možné tento proces opísať tak, že ide o to, aby sa horizont môjho pochopenia, teda predpoklady mojej doby a môjho vedenia prekrížili s horizontom, z ktorého pochádza vec, ktorej chcem porozumieť. Tam, kde k tomu dôjde, hovorí Gadamer o splynutí horizontov.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.