A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Henrich III. | |
anglický kráľ | |
Narodenie | 1. október 1207 Winchester, Anglicko |
---|---|
Úmrtie | 16. november 1272 (65 rokov) Londýn, Anglicko |
Odkazy | |
Commons | Henrich III. |
Henrich III. z rodu Plantagenetovcov (* 1. október 1207, Winchester, Anglicko – † 16. november 1272, Londýn[1]) bol anglický kráľ v rokoch 1216 – 1272.
Život
Narodil sa na zámku Winchester ako syn Jána I. Bezzemka a Isabely z Angoulême.
V roku 1216, vo veku deviatich rokov, sa stal anglickým kráľom Henrichom III. Jeho dlhovekosť na tróne prekonal až Juraj III. v roku 1816. Za jeho vlády došlo k turbulentným a dramatickým zmenám s barónmi vedenými povstaniami a potvrdením Magny Charty. Aj keď sa o jeho detstve vie len málo, v októbri 1216 zomrel jeho otec, kráľ Ján, priamo uprostred Prvej barónskej vojny. Mladý Henrich zdedil nielen Anglické kráľovstvo, ale aj Škótsko, Wales, Poitou a Gaskonsko. Túto doménu mu zabezpečil jeho starý otec Henrich II., po ktorom dostal meno, a neskôr ju skonsolidovali Richard I. a Ján. Žiaľ, územie, ktorému vládol sa zmenšilo za panovania jeho otca, ktorý postúpil kontrolu nad Normandiou, Bretónskom, Maine a Anjou francúzskemu kráľovi Filipovi II. Rozpadajúce sa Angevinské impérium a odmietnutie kráľa Jána dodržiavať Magnu Chartu z roku 1215 vyvolali občianske nepokoje; keďže budúci panovník Ľudovít VIII. podporoval rebelov, konflikt bol nevyhnutný. Mladý kráľ Henrich zdedil vojnu so všetkým jej chaosom a konfliktmi, ktoré sa šírili z vlády jeho otca. [2]
Keďže v čase nástupu na trón ešte nebol plnoletý, bol zverený do opatery jedného z najznámejších rytierov v Anglicku Williama Marshala, ktorý pasoval Henricha za rytiera, zatiaľ čo na jeho korunováciu 28. októbra 1216 v katedrále Gloucester dohliadal kardinál Guala Bicchieri. Jeho druhá korunovácia sa uskutočnila 17. mája 1220 vo Westminsterskom opátstve. William Marshall slúžil ako kráľov ochranca a úspešne porazil povstalcov v bitke pri Lincolne. Bitka sa začala v máji 1217 a slúžila ako bod obratu v Prvej barónskej vojne, keď maršálova víťazná armáda vyplienila mesto. V septembri 1217 si Lambethská zmluva vynútila stiahnutie francúzskeho kráľa Ľudovíta a ukončila Prvú barónsku vojnu. Samotná zmluva obsahovala prvky Veľkej charty, ktorú Henrich znovu vydal v roku 1216. Dokument všeobecnejšie známy ako Magna Charta bol navrhnutý tak, aby urovnal rozdiely medzi rojalistami a rebelmi. V roku 1225 sa Henrich ocitol pri opätovnom vydaní charty v súvislosti s útokom Ľudovíta VIII. na Henrichove provincie Poitou a Gaskonsko. Hoci sa baróni cítili čoraz viac ohrození, rozhodli sa podporiť Henricha iba ak znovu vydá Magna Chartu. Dokument obsahoval takmer rovnaký obsah ako predchádzajúca verzia, čím sa vyriešili spory o deľbe moci a postúpila sa väčšia autorita barónom. Charta sa stále viac zakorenila v anglickom vládnutí a politickom živote, čo pokračovalo aj za vlády Henrichovho syna Eduarda I.
Naďalej sa spoliehal na poradcov, ktorí ho viedli v mladosti. Jednou z takýchto osobností bol Hubert de Burgh, ktorý sa stal veľmi vplyvným na jeho dvore. Avšak len o niekoľko rokov neskôr sa vzťah zhoršil, keď bol de Burgh zbavený úradu a uväznený. Medzitým bol Henrich zaujatý nárokmi svojich predkov na pôdu vo Francúzsku, ktoré definoval ako „obnovenie svojich práv“. Žiaľ, jeho ťaženie na získanie späť týchto krajín sa ukázalo ako chaotické a frustrujúco neúspešné. Henrich čoskoro čelil ďalšej kríze, keď Richard Marshal, syn Henrichovho verného rytiera Williama Marshala, viedol vzburu v roku 1232.
Usiloval sa o získanie sicílskeho kráľovstva pre svojho mladšieho syna Edmunda. Zvyšovanie daní a cudzí (francúzski) radcovia vyvolali veľkú nespokojnosť šľachty, ktorá proti kráľovi povstala. V roku 1264 bol Henrich porazený a zajatý opozíciou vedenou francúzskym šľachticom Simonom z Montfortu v bitke pri Lewes. Povstalci ho prepustili až potom, čo nad nimi zvíťazil kráľov syn Eduard I. v roku 1265 pri Eweshame. Kráľovi spojenci sa potom vzbúrencom kruto pomstili.
„ | Ľudské odpustenie priláka naspäť viac tvojho ľudu než neľútostné tresty, lebo túžba po pomste vyvolá nenávisť len u niektorých, ale rozjatrí mnohý... | “ |
– z dopisu pápeža Klementa IV. kráľovi Henrichov[3] |
Potom bol v Anglicku ustanovený parlament, stredoveké stavovské zastupiteľstvo, zložené zo zástupcov šľachty a miest, ktoré sa stalo protiváhou kráľovskej moci.
Manželstvo
Oženil sa s Eleonórou Provensálskou a mali päť detí. Jeho manželstvo bolo relatívne šťastné a hovorilo sa, že svojej manželke zostal verný počas ich spoločných tridsaťšesť rokov. Zabezpečil tiež, aby plnila významnú úlohu kráľovnej, spoliehajúc sa na svoj vplyv v politických záležitostiach a udeľoval jej záštitu, ktorá jej zabezpečila finančnú nezávislosť. Dokonca ju v roku 1253 prinútil vládnuť, keď bol v zahraničí. Okrem podporného a silného vzťahu bol známy aj svojou zbožnosťou, ktorá ovplyvnila jeho charitatívnu prácu. Za jeho vlády bolo Westminsterské opátstvo prestavané; napriek tomu, že mal málo financií, Henrich cítil, že je to pre neho dôležité a dohliadal na jeho dokončenie. Vo vnútornej politike, ako aj v medzinárodnej politike, Henrichove rozhodnutia nemali veľké dôsledky, s výnimkou zavedenia politiky segregácie a diskriminácie vo vzťahu k Židom.
Záver vlády a smrť
V bitke pri Lewes v máji 1264 sa Henrichove vojenské sily ocitli v zraniteľnej pozícii, boli premožení a porazení. Henrich sám bol zajatý a prinútený podpísať Mier z Lewes, čím svoju moc preniesol na Simona de Montfort. Našťastie pre Henricha sa jeho synovi a nástupcovi Eduardovi podarilo utiecť a o rok neskôr porazil Simona de Montfort v bitke pri Eveshame, čím konečne oslobodil svojho otca. Zomrel v roku 1272 a zanechal svojmu nástupcovi a prvorodenému synovi Eduardovi horúcu politickú a spoločenskú scénu.[2]
Referencie
- ↑ www.mittelalter-genealogie.de
- ↑ a b King Henry III . Historic UK, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ MCGLYNN, Sean. Mečem a ohněm: Ukrutnosti a zvěrstva středověkého válečnictví. Praha : Mladá fronta, 2010. ISBN 978-80-204-2211-8. S. 63.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Henrich III. (Anglicko)
Henrich III.
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Ján Bezzemok |
kráľ 19. október 1216 – 16. november 1272 |
Nástupca Eduard I. |
Henrich III.
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Ján Bezzemok |
lord 1216 – 1272 |
Nástupca Eduard I. |
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk