A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Győr | |||
mesto | |||
|
|||
Štát | ![]() | ||
---|---|---|---|
Župa | Rábsko-mošonsko-šopronská | ||
Obvod (Kistérség) | Győrsky | ||
Súradnice | 47°41′2″S 17°38′6″V / 47,68389°S 17,63500°V | ||
Rozloha | 174,61 km² (17 461 ha) | ||
Obyvateľstvo | 131 267 (1. január 2011) | ||
Hustota | 751,77 obyv./km² | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 9000–9030 | ||
KSH | 25584 | ||
Wikimedia Commons: Győr | |||
Štatistika: www.ksh.hu | |||
Webová stránka: http://www.gyor.hu | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Győr (slov. Ráb, nem. Raab, lat. Arrabona, tur. Yanıkkale) je mesto v severozápadnom Maďarsku. Nachádza sa 110 km západne od Budapešti, 65 km juhovýchodne od Bratislavy a 10 km od slovenských hraníc. Je správnym mestom župy Rábsko-mošonsko-šopronskej župy. Mesto malo zhruba do polovice 19. storočia prevažne nemeckých obyvateľov, dnes má rozlohu 17 461 ha a žije tu 132 034 obyvateľov (1. januára 2019), čím je šiestym najväčším maďarským mestom. Od roku 1009 je sídlom Rábskej diecézy. Rábom preteká rieka Ráb a južne od mesta vedie európska cesta E60.
História
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/b/b9/Gyor_transport_boats_c1845.jpg/220px-Gyor_transport_boats_c1845.jpg)
Doba pred príchodom Maďarov
Okolie dnešného mesta bolo osídlené už od praveku. Archeologické nálezy vrátane pevnosti sú početné aj pre obdobie ríše rímskej. Prvými zdokumentovanými obyvateľmi tu boli Kelti, ktorí mesto pomenovali Arrabona, z čoho sa vyvinul časom aj slovenský názov Ráb. V 6. storočí územie osídlili Slovania, ktorí tu v 8. storočí koexistovali s Longobardmi a s Frankami, prichádzajúcimi z juhu. Ich komunity napadli Avari. Slovanský živel stále prevládal, aj medzi rokmi 880 a 894, kedy bolo územie súčasťou Veľkomoravskej ríše.
Kočovní Maďari sem vtrhli na prelome 9. a 10. storočia, osídlili a opravili opustenú rímsku pevnosť, najprv tu stavali stany, neskôr aj domy. V 13. storočí Győr ťažko zničili vpády Mongolov a útok českých vojsk v roku 1271.
Stredovek
O ďalších 300 rokov neskôr, keď na vtedajšie Uhorské kráľovstvo zaútočili Turci a postupovali úspešne krajinou na sever, rozhodol sa miestny vojenský veliteľ Kristóf Lambert mesto pred Osmanmi zničiť, aby im nepadlo do rúk. Od tejto doby je turecký názov pre Győr Janik Kala - spálené mesto. Po oslobodení krajiny od tureckej nadvlády bolo znovu vybudované, a to za pomoci severotalianskych architektov v renesančnom a barokovom štýle; zo starého mesta sa zachovalo len rozloženie ulíc.
Novovek
Vďaka svojej výhodnej polohe na križovatke obchodných ciest medzi dvoma centrami Rakúska, Viedňou a Budapešťou (vtedy Budínom), a zásluhou rozvoja náboženstva, remesiel a kultúry mesto prosperovalo. Roku 1627 prišli jezuiti, ktorí okrem kostola a kláštora založili školu a nastolili rekatolizáciu mesta. V roku 1743 Győr získal od cisárovnej Márie Terézie štatút slobodného kráľovského mesta. Sľubný rast spomalili tereziánske vojny o sliezske dedičstvo a zastavili ho napoleonské vojny. Rozhodujúci bol rozvoj strojárskeho priemyslu. V meste sídlil výrobca lokomotív a inej techniky, firma Rába. Výstavba železnice presunula dopravu medzi Viedňou a Budapešťou ďalej od mesta, a tak Győr nakoniec stratil na význame.
20. storočia
Počas druhej svetovej vojny, keď nacisti obsadili Maďarsko, začali sa organizovať deportácie Židov. Tí, podľa sčítania ľudu z roku 1910, do tej doby predstavovali 12,6% miestnej populácie. 13. mája 1944 tu nacisti zriadili geto. 11. a 14. júna potom boli vypravené dva vlaky, ktoré odviezli Židov z mesta i okolitých obcí do koncentračného tábora Auschwitz - Birkenau v Poľsku, čo bol najväčší nemecký vyhladzovací tábor. Počas týchto dvoch dní bolo deportovaných celkovo 5635 osôb a takmer všetci z nich zahynuli vo vyhladzovacom tábore, alebo ešte cestou v uzavretých nákladných vagónoch vlaku. Niektorým Židom bolo umožnené zostať, tí však boli zmasakrovaní 26. marca 1945, len niekoľko hodín pred oslobodením spojeneckou armádou.
V marci 1945 bol Győr tri dni bombardovaný spojeneckými lietadlami, čím zo 6000 budov v meste zostalo iba cca 200 budov, akoby zázrakom práve v historickom centre mesta. Po 2. svetovej vojne sa začala obnova mesta aj výstavbou nových, panelových sídlisk, no historické centrum pozvoľna chátralo. V meste sa vyrábali železničné vagóny, (rovnaké alebo podobné vagóny sa vyrábali aj pred vojnou a tie prevážali maďarských Židov (cca 490 tis.) do Auschwitz - Birkenau), ďalej nákladné automobily a autobusy zn. Ikarus. Od 90. rokov minulého storočia, sa postupne začalo s opravami historického stredu mesta. Győr je privádzačom M 19 napojený na diaľnicu M1 spájajúcu Viedeň s Budapešťou, E575 vedúca po štátnej ceste 14 mesto spája so Slovenskom.
Pamätihodnosti
- Radnica, trojosá stavba z konca 19. storočia s vežou vysokou 59 metrov
- Vrch Káptalan - starý stred mesta, leží na sútoku riek Mošoňský Dunaj a rieky Ráby, kde stojí zďaleka viditeľný "Biskupský palác". V blízkosti je bazilika i teologická fakulta.
- Bazilika Nanebovzatia Panny Márie - katedrála, na gotických základoch, z ktorých sa dochoval chór a južnej kaplnky; bola dostavaná tereziánska bazilika s klasicistickom priečelím z doby okolo roku 1800. Najvzácnejšia je gotická kaplnka sv. Ladislava, vybudovaná pri príležitosti sanktifikácie arpádovského kráľa Ladislava. V nej je uložené vrcholné dielo uhorského stredovekého zlatníckeho umenia a to pozlátená strieborná Herma sv. Ladislava.
- Barokové centrum mesta - urbanistický celok meštianskych domov zo 17. - 19. storočia so starou uličnou sieťou
- Kostol sv. Ignáca a jezuitský kláštor na Széchenyiho námestí. Jezuiti sa v meste usadili v roku 1627 a podľa vzoru rímskeho kostola jezuitov Il Gesu si postavili jednoloďovú baziliku.
- Jezuitské gymnázium patrilo k významným strediskám vzdelanosti. Školou prešli napríklad Josef Dobrovský alebo Ľudovít Štúr.
- Mariánsky stĺp na Széchenyiho námestí; sochu Panny Márie Immaculaty, patrónky víťazstva Rakúskej monarchie nad Turkami dal vztýčiť roku 1678 cisár Leopold I.
- Karmelitánsky kostol (Kármelhegyi Boldogasszony templom) - neskorobaroková stavba na námestí Bécsikapu, ktorému dominuje aj socha Kisfaludy Károlyho, významného maďarského spisovateľa, básnika, dramatika a maliara.
- Veľká synagóga je novorománska stavba s osemuholníkovým pôdorysom z 2. polovice 19. storočia.
- Starý evanjelický kostol na Petőfiho námestí je rokokovo-klasicistická modlitebňa z rokov 1783 – 1785.
- Kráľova ulica - Kiraly utca, na ktorej sa nachádza tzv. Napoleonov dom, v ktorom Napoleon strávil jednu noc po víťazstve nad uhorskou šľachtou v r. 1809.
- Koncertná sieň Richterterem
Ekonomika mesta
V Győre sídli pobočka Audi AG (Audi Hungaria Motor Kft.), ktorá tu prevádzkuje rozľahlú továreň, otvorenú v roku 1994. Vyrábajú sa tu športové vozidlá Audi TT, A3 Cabriolet, A3 Limousine a takisto množstvo typov benzínových motorov.
Národnostné zloženie
Národnosť | Počet[1] (2001) | % (2001) |
---|---|---|
Maďari | 123 241 | 95,23 |
ostatní a nezistení | 3 621 | 2,80 |
Nemci | 995 | 0,77 |
Rómovia | 731 | 0,56 |
Chorváti | 313 | 0,24 |
Rumuni | 82 | 0,06 |
Slováci | 82 | 0,06 |
Poliaci | 73 | 0,06 |
Ukrajinci | 67 | 0,05 |
Gréci | 66 | 0,05 |
Srbi | 31 | 0,02 |
Slovinci | 23 | 0,02 |
Číňania | 20 | 0,02 |
Arabi | 18 | 0,01 |
Rusíni | 17 | 0,01 |
Bulhari | 11 | 0,01 |
Arméni | 10 | 0,01 |
Židia | 8 | 0,01 |
Afričania | 3 | 0,00 |
Spolu | 129 412 | 100,00 |
Osobnosti mesta
- Michal Lipsicz (* 1703 – † 1766), filozof a matematik
- János Sajnovics (* 1733 – † 1785), astronóm a jazykovedec
- Kristián Andrej Zipser (* 1783 – † 1864), nemecko-uhorský pedagóg, mineralóg, geológ, organizátor vedeckého života a entomológ
- Štefan Anián Jedlík (* 1800 – † 1895), uhorský fyzik
- Ľudovít Štúr (* 1815 – † 1856), slovenský politik a jazykovedec
- Frigyes Riesz (* 1880 – † 1956), matematik
- Vilmos Apor (* 1892 – † 1945 ), biskup rábský a mučeník
- János Bán (* 1955), herec
- Krisztián Németh (* 1989), futbalista
S mestom sú späté aj ďalšie osobnosti, ktoré tu pôsobili napr. teológ Izidor Guzmics (1786 – 1839), český filológ a historik Josef Dobrovský (1753 – 1829), slovenský národný buditeľ Ľudovít Štúr (1815 – 1856), rakúsky hudobný skladateľ Johann Georg Albrechtsberger (1736 – 1809) a iní.
Šport
Hlavným športovým klubom v Győre je Győri ETO Sport Club, ktorý má mnoho športových odvetví. Obľúbená je najmä hádzaná. V Győre je aj ženský hádzanársky klub, no tunajší šport sa preslávil hlavne svojím futbalovým klubom Győri ETO FC.
Partnerské mestá
Brašov, Rumunsko,1993
Colmar, Francúzsko, 1993
Erfurt, Nemecko, 1971
Ingolstadt, Bavorsko, Nemecko, 2008
Kuopio, Fínsko, 1978
Nazaret Illit, Izrael, 1993
Poznaň, Poľsko, 2008
Sindelfingen, Nemecko, 1989
Stuhr, Dolné Sasko, Nemecko
Wuhan, Čína, 1994
Referencie
- ↑ Population Census 2001 - Population by national/ethnic groups . Hungarian Central Statistical Office, . Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Győr
Externé odkazy
- Oficiálna stránka (po maďarsky)
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Győr na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk