A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Gregor Johann Mendel | |
![]() moravský prírodovedec a biológ, zakladateľ genetiky | |
Narodenie | 20. júl 1822 Hynčice , Sliezsko, Rakúske cisárstvo |
---|---|
Úmrtie | 6. január 1884 (61 rokov) Brno, Morava, Rakúsko-Uhorsko |
Odkazy | |
Webstránka | mendelweb.org |
Projekt Guttenberg | Gregor Mendel (plné texty diel autora) |
Commons | ![]() |
Gregor Johann Mendel (* 20. júl 1822, Hynčice – † 6. január 1884, Brno) bol sliezsky prírodovedec a biológ pôsobiaci na Morave ako opát augustiniánskeho kláštora v Brne, zakladateľ genetiky.
Životopis
Narodil sa v Hynčiciach (nem. Heinzendorf bei Odrau v rakúskom Sliezsku, dnes súčasť obce Vražné v okrese Nový Jičín v Česku) v roľníckej rodine.[1] Mendel žil v dvojjazyčnom prostredí a rovnako ako nemecky hovoril plynule aj po česky.[2] Zvyčajne je uvádzaný ako príslušník rakúskej (resp. dobovo nemeckej) národnosti.[3][4] Cítil sa Moravanom nemeckej reči. Rovnako písal aj česky.[5] Ako 21-ročný vstúpil do augustiniánskeho kláštora v Brne a ako mních dostal meno Gregor. Vo veku 25 rokov bol vysvätený za kňaza. Ako 46-ročný, v roku 1868, sa stal opátom starobrnianskeho kláštora. Pred reformami 2. vatikánskeho koncilu to bola najvyššia a doživotná rehoľná funkcia, vo viacerých ohľadoch blízka hodnosti biskupa - preláta.[6] Hoci nebol vedec a iba niekoľko rokov pôsobil ako učiteľ, vedecká spoločnosť v Brne ho aj ako amatéra brala vážne pre veľké úspechy v šľachtení rastlín a v meteorológii.[6] Zomrel po vážnej chorobe 6. januára 1884. Pochovaný je na brnianskom Ústrednom cintoríne v hrobke augustiniánov. Rekviem v kostole vtedy dirigoval mladý český hudobný skladateľ Leoš Janáček.
Prírodovedec a biológ
Mendel si pri rastlinách priekopnícky všímal jednotlivé znaky. Delil ich do párov, z ktorých sa v potomstve vyskytne vždy buď ten, alebo onen (princíp komplementarity). Sformuloval tri po ňom nazvané zákony dedičnosti. V nich naplno rozvinul pojmy ako dominantný a recesívny znak, faktory dedičnosti (gény) a ich alternatívne formy (alely). Preukázal, že rôzne znaky sa dedia nezávisle v konkrétnych číselných pomeroch.
Mendelovi súčasníci spomedzi biológov jeho prácu ignorovali aj preto, že používal matematickú teóriu pravdepodobnosti, o ktorej nemali potuchy. Mendel si však veril. Odrážajú to slová na jeho pomníku: „Môj čas príde". Satisfakciu mu posmrtne v roku 1900 poskytli poprední biológovia – Carl Correns v Nemecku, Hugo de Vries v Holandsku a Erich von Tschermak-Seysenegg v Rakúsku. Jeho zákony dedičnosti potvrdili, prijali a ukázali, že platia pre rastliny aj pre živočíchy.
Pri výskumoch ho údajne sčasti motivovalo úsilie nájsť argumenty proti vtedy uverejnenej teórii evolúcie Charlesa Darwina (otvorenú diskusiu o evolúcii v rámci rímskokatolíckej cirkvi pripustil až pápež Pius XII. v roku 1951). Sám sa o evolúciu veľmi zaujímal, najmä o skoršie názory francúzskeho prírodovedca J. B. de Lamarcka, hoci zotrval pri teologickom pohľade na svet. Vzdelaní augustiniánski mnísi z jeho kláštora však názory Darwina a prvých evolucionistov darwinovskej školy kompetentne poznali a ich diela mali v knižnici.
Položil základy genetiky ako vednej disciplíny. Skúmal zákonitosti, spôsob a pravidlá dedenia jednotlivých znakov u organizmov, pri krížení hybridov (najmä hrachu Pisum sativum). Z kvantitatívneho hľadiska a na základe matematických a štatistických vyhodnotení pomerov u hybridov, ktoré získal v jednotlivých dcérskych generáciách, sa mu podarilo objaviť všeobecne platné pravidlá. Mendel krížil rastliny tak, že štetcom prenášal peľ na bliznu materského organizmu, z ktorého odstránil tyčinky, aby nenastalo samoopelenie. Aby ani hmyz dodatočne neopelil rastlinu, obalil kvet papierom alebo gázou. Pri svojich pokusoch používal dve dedičnosti: dedičnosť s úplnou dominanciou (dominantný gén úplne prevláda nad recesívnym génom) a dedičnosť s neúplnou dominanciou (dominantný gén úplne nepotlačí recesívny gén, a preto sa naraz objaví nový znak ako výsledok zmiešania obidvoch génov).
Mendelove zákony
Pokusy, ktoré vykonal Mendel s hrachom, a matematicko-štatistické vyhodnotenie výsledkov ho priviedli k zákonitostiam, ktoré sa v genetike označujú ako Mendelove zákony (pre základný typ jednoduchej dedičnosti):
- Zákon uniformity hybridov – všetci príslušníci prvej dcérskej generácie sú fenotypicky aj genotypicky rovnakí;
- Zákon štiepenia znakov – keď sa krížia medzi sebou príslušníci prvej dcérskej generácie, zjavujú sa u ich potomkoch dominantné a recesívne znaky oboch rodičov;
- Zákon o nezávislej kombinácii génov – vlohy jedného páru sa voľne kombinujú a dedia nezávisle od vlôh iných párov.
Monohybridizmus
Keď Mendel krížil hrach s guľatými semenami s odrodami s hranatými semenami, v generácii F1 (prvá dcérska generácia) boli všetky jedince rovnaké. Keď skrížil príslušníkov generácie F1, dostal v generácii F2 (druhá dcérska generácia) väčšiu časť guľatých a menšiu časť hranatých semien. Pri veľkom počte krížencov zistil, že ich pomer bol 3:1.
Mendel ako meteorológ
Od roku 1862 až do svojej choroby robil Mendel veľmi kvalitné každodenné pozorovania pre Meteorologický ústav vo Viedni. Z trinástich Mendelových publikácií sa deväť týka meteorológie. Jeho meno nesie aj prvá česká stanica na Antarktíde. Okrem toho, že založil genetiku a definoval Mendelove zákony dedičnosti, svojimi prácami spoluzaložil ďalší vedný odbor – bioštatistiku.
Mendel pôsobil aj ako riaditeľ moravskej hypotečnej banky.[5]
Dielo
Versuche über Pflanzenhybriden, 1866.
Referencie
- ↑ Rodný dům J. G. Mendela. Životopis . mendel-rodnydum.vrazne.cz, . Dostupné online.
- ↑ Česká televize. Moravané a Češi . ceskatelevize.cz, . Dostupné online.
- ↑ Encyclopaedia Britannica, Inc.. Britannica Concise Encyclopedia. : Encyclopaedia Britannica, Inc., 2008. 2114 s. ISBN 978-1-59339-492-9. Kapitola Mendel, Gregor (Johann), s. 1234.
- ↑ Mendeľ Gregor Iogann (Мендель Грегор Иоганн) . megabook.ru, . Dostupné online.
- ↑ a b Moravané a Češi . Praha: Česká televize, 2008-12-07, . Dostupné online.
- ↑ a b KRIŽAN, Peter. Nedeľná nekázeň: Vedecké vyznanie viery . Denník N, 2022-09-04, . Dostupné online.
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Gregor Mendel
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gregor Mendel
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Po stopách Mendela
- .pod lampou o genetike: 200 rokov zázrakov
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk