A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Gorila | |
Samec gorily nížinnej (Gorilla gorilla). | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Gorilla I. Geoffroy, 1852 | |
Rozšírenie goríl:
| |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Gorila (lat. Gorilla) je rod primátov (presnejšie hominoidovcov).
Zaradenie v systéme
Zaradenie do čeľade/podčeľade nie je ustálené. Rod gorila sa môže zaradiť:
- do monotypickej podčeľade gorilorodé (Gorillinae) z čeľade hominidi (Hominidae) v širšom zmysle
- do podčeľade hominini (Homininae) z čeľade hominidi (Hominidae) v širšom zmysle
- do podčeľade šimpanzorodé (Paninae) z čeľade hominidi (Hominidae) v širšom zmysle
- do monotypickej podčeľade gorilorodé (Gorillinae) z čeľade šimpanzovité (Panidae)
- do monotypickej čeľade gorilovité (Gorillidae)
- v minulosti:
- do podčeľade Anthropithecinae z čeľade orangutanovité (Pongidae)
- priamo do čeľade šimpanzovité (Panidae)
- do podčeľade orangutanorodé (Ponginae) z čeľade hominidi (Hominidae) v širšom zmysle
- priamo do čeľade orangutanovité (Pongidae)
Ojedinele sa gorila neklasifikuje ako samostatný rod, ale ako súčasť rodu človek (Homo) [4] (pozri aj článok človek (Homo)).
Charakteristika
Je to najväčší druh primátov. Dnes žije v Afrike. Je blízkym príbuzným človeka a tiež najväčším a najsilnejším ľudoopom na svete. Voľne žijúci dospelý samec váži až trikrát toľko ako človek, samice sú však menšie. Tieto veľké ľudoopice zvyčajne chodia po štyroch. Mláďatá sa šplhajú aj po stromoch. Gorily žijú v rodinnom spoločenstve, ktoré tvorí dominantný samec, niekoľko samíc a mláďatá. Tlupa pomaly putuje rozľahlým lesom aj niekoľko kilometrov a popritom požierajú rastlinnú potravu. Mimo ohrozenia sú to mierumilovné tvory, ale v prípade ohrozenia môže samec napadnúť aj leoparda či človeka, ale nikdy bez príčiny! Horské gorily dovolia človeku si aj sadnúť v ich blízkosti, ak sa presvedčia, že im nehrozí nebezpečenstvo.
Posledný spoločný predok človeka a gorily žil pred 6,2 – 8,4 (Chen 2001, Wildman 2003, Bailey 1992)/ 14,4 (Arnason 1996) / 5,8 – 6,2 (Adachi 1995) miliónmi rokov.
Systematika
Typický starý systém (1967 až cca. do konca 90. rokov)[5][6]:
rod Gorila (Gorilla):
- gorila obyčajná[7][8][9] / gorila africká[10] / gorila pralesná[11] / gorila hôrna[12][13]/ gorila[14]/gorila nížinná[15](Gorilla gorilla )
- gorila obyčajná nížinná / gorila nížinná (Gorilla gorilla gorilla )
- gorila obyčajná horská[16]/ gorila horská / gorila vrchovská (Gorilla gorilla beringei)
- gorila obyčajná Grauerova / gorila Grauerova (Gorilla gorilla graueri) – pred rokom 1967 klasifikovaná ako súčasť Gorilla gorilla beringei
Typický nový systém (od cca. 1996/2001)[6][17][18][19]:
rod Gorila (Gorilla):
- gorila západná[17]/gorila nížinná[15] / gorila obyčajná/gorila africká/gorila pralesná[20]/gorila hôrna/gorila [21] (Gorilla gorilla )
- gorila nížinná[17] (Gorilla gorilla gorilla )
- gorila nigérijská[17] (Gorilla gorilla diehli)
- gorila východná[17]/ gorila horská [15]/ gorila vrchovská (Gorilla beringei)
- gorila horská[17]/ gorila vrchovská (Gorilla beringei beringei)
- ? Gorilla beringei bwindi – väčšinou zaraďovaná ako súčasť Gorilla beringei beringei
- gorila Grauerova[17][15] (Gorilla beringei graueri)
Variantom tohto nového systému je systém, v ktorom je gorila Grauerova presunutá pod gorilu západnú, kde jej vedecké meno potom samozrejme znie Gorilla gorilla graueri (okrem toho je Gorilla beringei bwindi zaradená ako súčasť poddruhu Gorilla beringei beringei).[22][23]
Viacerí bádatelia s rozdelením gorily na dva druhy nesúhlasia a držia sa starého systému, čiže uznávajú len jeden druh gorily a spravidla len 3 poddruhy.[24]
K slovenským názvom treba poznamenať, že – ako hore vidno – ten istý (prominentný) autor P. Lupták v roku 2002 (v knihe Zviera) nazval druhy gorily „gorila nížinná“ a „gorila horská“, zatiaľ čo o rok neskôr (v knihe Slovenské mená cicavcov sveta) už tie isté druhy gorily nazval „gorila západná“ a „gorila východná“ a názvy „gorila nížinná“ a „gorila horská“ použil pre niektoré poddruhy týchto druhov.
Referencie
- ↑
- ↑ Groves, C. P. 2001: Primate taxonomy. Smithsonian Institution Press, Washington, DC, citované in:
- ↑ GOODMAN: Biochemical evidence on hominid phylogeny, 1974
- ↑ Watson 2001 citovaný in:
- ↑ Savci upol.cz
- ↑ a b Groves, Colin (2002). "A history of gorilla taxonomy" . In Andrea B. Taylor & Michele L. Goldsmith. Gorilla Biology: A Multidisciplinary Perspective. Cambridge University Press. pp. 15–34.
- ↑ gorila. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 232.
- ↑ Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 91
- ↑ opice. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. s. 344
- ↑
- ↑ Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov.
- ↑ STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. Bratislava: Mladé letá, 1965. s. 485
- ↑ Afrika. In: Pyramída. s. 44.
- ↑ gorila. In: Pyramída S. 1142
- ↑ a b c d BURNIE, D. et al.: Zviera. Bratislava: Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5. s. 135 (kapitolu prekladal P. Lupták)
- ↑ vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 93/1999 Z. z. o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín
- ↑ a b c d e f g LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 60.
- ↑ Mammal Species of the World 3rd ed. 9
- ↑ Mikko's Phylogeny Archive 10
- ↑ gorila. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 230.
- ↑ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 750/2013 z 29. júla 2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi
- ↑ Vančata 2010 citovaný v: 11
- ↑ gorila. In: Encyklopedie antropologie 12
- ↑ HARCOURT, Alexander H.; STEWART, Kelly J.. Gorilla Society (Conflict, Compromise, and Cooperation Between the Sexes). s.l. : University of Chicago Press, 2007. 416 s. ISBN 978-0-226-31602-4. S. 66 – 72.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gorila
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Gorila
- Wikislovník ponúka heslo Gorila
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk