Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. | Zásady ochrany osobných údajov. | OK, súhlasím
Electronic.sk | Základné pojmy: Elektrotechnika | Elektronika






...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Gejza Rehák
 
Gejza Rehák
Gejza Rehák
Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1925 – 1929
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1929 – 1939
Poslanec Snemu Slovenskej republiky
V úrade
1939 – 1940
Predseda Slovenského olympijského výboru
V úrade
1939 – 1940
Biografické údaje
Narodenie18. október 1881
Smolinské, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie8. marec 1940 (58 rokov)
Bratislava, Slovenský štát
Politická stranaSNS
ČND
HSĽS
Profesialekár
Národnosťslovenská
Vierovyznanierímskokatolícke
Odkazy
Spolupracuj na CommonsGejza Rehák
(multimediálne súbory)

MUDr. Gejza Rehák (* 18. október 1881, Smolinské8. marec 1940, Bratislava) bol slovenský lekár a verejný činiteľ v období medzivojnového Česko-Slovenska a Slovenského štátu.

Navštevoval ľudovú školu v rodnej obci. Potom študoval na gymnáziu v Trnave, na ktorom aj zmaturoval. Lekárske štúdiá so špecializáciou na stomatológiu absolvoval na univerzite vo Viedni, kde v roku 1908 získal lekársky diplom. Už počas študentských čias v rokoch 18991901 bol konateľom spolku Slovákov v Budapešti. V období rokov 19021914 bol funkcionárom a predsedom viedenského slovenského literárneho spolku Národ. Vo Viedni bol zároveň aktívny aj v Slovanskej besede a v Slovanskom spevokole. Od roku 1890 bol členom Spolku sv. Vojtecha v Trnave.

Počas I. svetovej vojny slúžil ako vojak štyri roky a vrátil sa domov ako nadporučík zdravotnej služby. Po vzniku Česko-Slovenska ho vláda delegovala za člena vojenskej komisie pri novom československom vyslanectve vo Viedni. Po návrate z Viedne bol dňa 20. septembra 1919 poverený vedením bratislavskej štátnej nemocnice.

Politicky sa angažoval už pred rokom 1918. Spočiatku mal blízko k Slovenskej ľudovej strane, no v roku 1911 vstúpil do Slovenskej národnej strany. 30. októbra 1918 bol jedným zo signatárov Deklarácie slovenského národa. Od roku 1922 bol členom Československej národnej demokracie.[1]

V parlamentných voľbách v roku 1925 bol za národných demokratov zvolený do dolnej komory Národného zhromaždenia. V poslaneckej snemovni zasadal v dopravnom, iniciatívnom, inkompatibilnom,. rozpočtovom, soc.-politickom, zahraničnom, zásobovacom, zdravotníckom a v poľnohospodárskom výbore.[2] Po parlamentných voľbách v roku 1929 prestúpil do hornej komory národného zhromaždenia. Senátorský mandát obhájil aj po parlamentných voľbách v roku 1935, kedy kandidoval za Národné zjednotenie (formácia, ktorú okrem Československej národnej demokracie tvorili viaceré menšie nacionalistické strany). Senátorom zotrval do konca činnosti Národného zhromaždenia na prelome rokov 1938/1939. V decembri 1938 ešte prestúpil do senátorského klubu HSĽS.[3]

Okrem vysokej politiky sa Gejza Rehák venoval aj komunálnej. V štyroch volebných obdobiach bol poslancom bratislavského mestského zastupiteľstva (po obecných voľbách v roku 1923, 1927, 1931 a 1938).

Vo voľbách do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938 bol zvolený za poslanca. Poslancom bol aj po vzniku Slovenského štátu, až do svojej smrti 8. marca 1940. V sneme ho nahradil nemecký poslanec Sigmund Keil.[4]

Gejza Rehák sa angažoval aj v podnikateľskej oblasti. Bol členom dozorných rád Slovenskej banky, Slovenskej úverovej banky, Mestskej sporiteľne, poisťovacej spoločnosti Domov a Slovakia. Ako riaditeľ štátnej nemocnice v Bratislave staral sa o povznesenie tohto ústavu a o slovenských zamestnancov. Po vzniku Česko-Slovenska sa postaral o jej poslovenčenie a etablovanie do nových pomerov.

Významnú stopu zanechal aj v oblasti športu. Počas svojho pobytu v Budapešti založil miestny futbalový klub. Vo Viedni bol členom českého Sokola. V Bratislave bol niekoľko rokov predsedom ČsŠK Bratislava. Mal podiel aj na vybudovaní zimného štadióna v Bratislave. Po vzniku Slovenského olympijského výboru bol od 18. júna 1939 jeho prvým predsedom.[5]

Referencie

  1. Tesnopisecká správa o 28. zasadnutí snemu Slovenskej republiky v Bratislave v stredu 13. marca 1940 . psp.cz, . Dostupné online.
  2. Register-menný (1925 - 1929) . Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica, . Dostupné online.
  3. Register-menný (1935-1939) . Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica, . Dostupné online.
  4. Tesnopisecká správa o 30. zasadnutí snemu Slovenskej republiky v Bratislave v piatok 29. marca 1940 . Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica, . Dostupné online.
  5. LETENAYOVÁ, Zdenka. Pred 130 rokmi sa narodil Gejza Rehák, predseda prvého Slovenského olympijského výboru v rokoch 1939 - 1940 . olympic.sk, . Dostupné online.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

čítajte viac o Gejza_Rehák





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk