A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Gamut je dosiahnuteľná oblasť farieb v určitom farebnom priestore. Farby mimo túto oblasť možno v danom farebnom priestore zobraziť len približne. K ich približnému zobrazeniu sa používajú rôzne zobrazovacie metódy.
Inak povedané gamut vyjadruje schopnosť zariadenia zobraziť nejakú farbu. Príkladom je jasná (neónová) žltozelená farba, ktorá na klasickej CMYK atramentovej tlačiarni nemôže byť vytlačená, lebo sa nedá vytvoriť kombináciou farieb, ktorými tlačiareň disponuje. Táto farba teda nie je z gamutu tlačiarne.
Vo farebnej reprodukcii, zahŕňajúc počítačovú grafiku a fotografiu, je gamut alebo farebný gamut kompletná skupina farieb, ktoré môžu byť presne zastúpené v daných situáciách, napríklad v danom farebnom modeli alebo v určitom výstupnom zariadení. Iná definícia gamutu je, že je to kompletný súbor farieb obsiahnutý v obraze v danom čase. Pri digitalizácii fotografií, transformovaní digitalizovaného obrazu do rôznych farebných modelov alebo pri ich výstupe (tlači) v danej kvalite s využitím špecifického výstupného zariadenia, sa spravidla zmení gamut v tom zmysle, že niektoré farby z pôvodného obrazu sa počas procesu stratia alebo nahradia inými.
Gamut popisuje, aké farby je dané zariadenie schopné zobraziť, prípadne zaznamenať.
V teórii farieb je gamut nejakého zariadenia alebo procesu, tá časť farebného modelu, ktorá môže byť zastúpená alebo reprodukovaná. Všeobecne je farebný gamut špecifikovaný v rovine odtieň-sýtosť. Mnohé zariadenia sú schopné vytvoriť farby so širokým rozsahom intenzity v rámci ich farebného gamutu.
Keď určité farby nemôžu byť zobrazené v medziach určitého farebného modelu, tak sa nazývajú farby mimo gamut. Napríklad čistá červená, ktorá je obsiahnutá v farebnom modeli RGB, je mimo gamut vo farebnom modeli CMYK. Zariadenie, ktoré je schopné preniesť (reprodukovať) celé viditeľné farebné spektrum v princípe nejestvuje. Snahou je pri výrobe a vývoji farebných displejov a v polygrafických procesoch dosiahnuť čo najväčšie a najlepšie priblíženie k tomuto stavu. To je však v rozpore zo snahou vyrobiť čo najjednoduchšie a čo najlacnejšie zariadenia, preto zariadenia so širokým gamutom bývajú zvyčajne zložité a drahé.
Pôvod termínu
Termín gamut bol prevzatý z oblasti hudby, kde znamenal súbor výšok (the set of pitches), z ktorých je hudobné melódia zložená. Shakespeareovo použitie termínu v The taming of the Shrew (Zkrotenie zlej ženy) je niekedy prisudzované inému autorovi / muzikantovi, Thomasovi Morleyovi. V roku 1850 bol tento termín použitý pre opis škály farieb alebo odtieňov, Thomasom de Quincey, ktorý napísal: „Porphyry, I have heard, runs through as large a gamut of hues as marble.“[1]
Pre spracovanie digitálneho obrazu je najvýhodnejším farebným modelom pre praktické použitie model RGB. Pred vytlačením obrazu je potrebné previesť obraz z pôvodného RGB farebného modelu na tlačiarenský model CMYK. Počas tohto procesu musia byť farby z RGB modelu, ktoré sú mimo gamut, pretransformované do približných hodnôt v rámci gamutu farebného modelu CMYK. Transformácia mení aj jas a kontrast výsledného obrázku. Existuje niekoľko algoritmov umožňujúcich túto premenu, ale žiaden z nich nemôže byť úplne dokonalý, pretože niektoré farby sú jednoducho mimo schopnosti cieľového zariadenia. A preto správne určenie farieb, ktoré sú mimo gamut cieľového farebného modelu v obrázku už počas spracovania, je rozhodujúci faktor pre kvalitu konečného výsledku.
Vyjadrenie gamutu
Gamut je vyjadrený ako miesta v kolorimetrickom trojuholníku (CIE 1931). Gamutové oblasti obyčajne majú trojuholníkový tvar, pretože najfarebnejšia reprodukcia sa vytvára s tromi základnými farbami. Avšak, dosiahnuteľný gamut závisí od jasu; plný gamut musí byť teda vyjadrený v trojrozmernom priestore, pozri dole:
Obrazy naľavo ukazujú gamut RGB farebného priestoru (hore), ako napríklad gamut monitorov počítačov, a reflexných farieb v prírode (dole). Kužeľ nakreslený v šedej sa zhruba zhoduje s CIE diagramom, jas je zväčšený. Osi v týchto diagramoch zodpovedajú za účinky na čapíky sietnice v ľudskom oku pri short-wavelength (krátkej vlnovej dĺžke), middle-wavelength (strednej vlnovej dĺžke) a long-wavelength (dlhej vlnovej dĺžke). Ďalšie písmená ukazujú na black (čiernu), red (červenú), green (zelenú), blue (modrú), cyan (modro-zelenú), magenta (fialovú (fuchsiovú)), yellow (žltú) a white (bielu) farbu. (Poznámka: Tieto obrázky nie sú presne v mierke.)
'Gamut' farebného modelu 'CMYK je, približne rovnaký ako gamut pre 'RGB, s mierne rozdielnymi vrcholmi, závisiacimi na presných vlastnostiach farby a na jasovej zložke. V praxi, vďaka spôsobu rastrovej tlače, farby reagujú navzájom s papierom a vďaka ich neideálnej spektrálnej absorpcii je gamut menší a má zaoblené rohy. Gamut reflexných farieb v prírode má podobný, len viac zaguľatený tvar. Objekt, ktorý odráža len úzky pás vlnovej dĺžky bude mať farbu blízku hrane z CIE diagramu, ale bude mať súčasne veľmi nízku jasovou zložku. Pri vyššej jasnosti je dosiahnuteľná oblasť v CIE diagrame menšia a menšia, až k samotnému bodu bielej farby, kde všetky vlnové dĺžky sú odrážané na 100 percent. Presné súradnice bielej farby sú samozrejme určené farbou svetelného zdroja.
Obmedzenie farebného vyjadrenia
Farebný gamut väčšiny systémov môže byť chápaný ako výsledok problémov pri vytváraní čistého (monochromatického) svetla jednej vlnovej dĺžky. Najlepším technologickým zdrojom (takmer) monochromatického svetla je laser, ktorý je však drahý a jeho použitie je nepraktické. Väčšina zariadení, iných ako laserových, napodobňuje vysoko sýte farby s viac alebo menej úspešným priblížením, zahŕňajúc svetlo s rozsahom vlnových dĺžok v rozmedzí požadovaných farieb. Odchýlka od ideálnej monochromatickej farby je zreteľná hlavne v jasových odtieňoch. Zariadenia používajúce aditívne (doplnkové) miešanie farieb, obvykle majú farebný gamut, ktorý je zhruba v konvexnom mnohouholníku, v rovine odtieň, jas a sýtosť. Vrcholy mnohouholníka majú tú najsýtejšiu farbu, akú dokáže zariadenie vytvoriť. V subtraktivnom (odčítacom) farebnom zariadení je farebný gamut viacmenej v nepravidelnom tvare.
Porovnanie rôznych zariadení
- Laserový video projektor využíva trojitý laser pre vytvoreniu najširšieho gamutu ako je len možné v dnešných zobrazovacích jednotkách. Zobrazenie je blízke skutočnosti, pretože laser vytvára verné monochromatické farby. Zariadenie pracuje buď pomocou skenovania celého obrázku, všetkých bodov naraz a následného nasvietenia laserom v celoplošnom režime priamo, rovnako ako elektrónové lúče v CRT, alebo pomocou optického rozmietania pomocou lasera, ako pri DLP.
- Fotografický film môže zobraziť väcší farebný gamut ako typický televízor alebo počítač.
- Obrazovkový monitor (CRT alebo LCD) a podobné video displeje majú približne trojuholníkový farebný gamut, ktorý pokrýva významnú časť viditeľného farebného spektra. U obrazoviek obmedzuje gamut chemické zloženie luminofóru vo vnútri obrazovky, ktorý vytvára červené, zelené a modré svetlo.
Referencie
- ↑ De Quincey's works. : James R. Osgood, 1854. Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk