A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Frankfurt nad Mohanom | |||
Frankfurt am Main | |||
mesto | |||
Nočná skyline s Mohanom v popredí
| |||
|
|||
Štát | Nemecko | ||
---|---|---|---|
Spolková krajina | Hesensko | ||
Vládny obvod | Darmstadt | ||
Kreisfreie Stadt | Frankfurt am Main | ||
Diaľnica | A 3, A 5, A 66, A 661, A 648 | ||
Rieka | Mohan | ||
Nadmorská výška | 112 m n. m. | ||
Súradnice | 50°07′00″S 8°41′00″V / 50,116667°S 8,683333°V | ||
Najvyšší bod | Berger Warte | ||
- výška | 212,4 m n. m. | ||
- súradnice | 50°09′35″S 8°44′18″V / 50,159722°S 8,738333°V | ||
Najnižší bod | Frankfurt-Sindlingen | ||
- výška | 88 m n. m. | ||
- súradnice | 50°04′51″S 8°31′07″V / 50,080833°S 8,518611°V | ||
Rozloha | 248,31 km² (24 831 ha) | ||
Obyvateľstvo | 746 878 (31. 12. 2017) | ||
Hustota | 3 007,85 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 22. február 794 | ||
Primátor | Mike Josef (SPD) | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 60308 – 60599; 65929 – 65936 | ||
Tel. predvoľba | +49(0)69 | ||
Kód | 06 4 12 000 | ||
EČV | F | ||
Poloha mesta Frankfurt nad Mohanom v rámci Nemecka
| |||
Wikimedia Commons: Frankfurt nad Mohanom | |||
Webová stránka: www.frankfurt.de | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Frankfurt nad Mohanom je najväčším mestom v Hesensku a po Berlíne, Hamburgu, Mníchove a Kolíne nad Rýnom piatym najväčším mestom Nemecka. Užšia mestská oblasť mala v roku 2010 približne 2,3 milióna obyvateľov[1] a celý metropolitný región Rhein-Main je s vyše 5,6 miliónmi obyvateľov[2] druhý najväčší metropolitný región Nemecka. Frankfurt je sídlom Európskej centrálnej banky[3], najdôležitejším finančným centrom Nemecka a významným svetovým finančným mestom. Má celosvetový význam ako veľtržné mesto a zároveň patrí k najdôležitejším dopravným uzlom Európy. Od stredoveku neprestajne patrí k najdôležitejším mestám Nemecka. V roku 1875 Frankfurt dosiahol hranicu 100 000 obyvateľov a stal sa veľkomestom. Jeho centrálna poloha v Európe podstatne pomáha rozvoju Letiska Frankfurt nad Mohanom, ktoré patrí k najdôležitejším letiskám Európy ako v osobnej tak v nákladnej preprave. Letisko je motorom rozvoja celého regiónu. Jedinečnou v Európe je známa Frankfurtská Skyline[4], pozostávajúca z mrakodrapov, ktoré patria k najvyšším v Európe.
Erb
Erb vyobrazuje striebornú orlicu so zlatou korunou na červenom pozadí. Orlica symbolizuje niekdajší štatút mesta ako slobodné ríšske mesto. V 20. rokoch 20. storočia mal byť erb nahradený v radikálne zjednodušenej forme. Primátor Ludwig Landmann chcel v duchu času zameniť orlicu expresionistickou verziou. Obyvateľstvu sa taký návrh nepáčil a rýchlo bola zavedená verzia pôvodného erbu.
Geografia
Geografická poloha
Mesto leží centrálne v najdôležitejšej hospodárskej časti krajiny, juhovýchodne od pohoria Taunus na juhozápade Nemecka, obojstranne popri spodnom toku rieky Mohan. Približne 1/3 mestského územia je vyznačená ako krajinné chránené územie s názvom Frankfurter Grüngürtel. Do tohto územia patrí aj mestský lesopark Frankfurter Stadtwald, jeden z najväčších mestských lesoparkov v Nemecku. Najvyššie položeným miestom mesta je Berger Warte (212,6 m n. m.) v geologickej formácii Berger Rücken v mestskej časti Seckbach. Najnižší bod (88 m n. m.) leží na brehu rieky Mohan v mestskej časti Sindlingen. Mesto leží na najsevernejšom okraji nížiny Oberrheinischen Tiefebene, ktorá sa rozprestiera od Bazileju až po oblasť Rýn-Mohan.
Susediace okresy
Frankfurt hraničí na západe s Main-Taunus-Kreis (mestá a obce Hattersheim am Main, Kriftel, Hofheim am Taunus, Kelkheim (Taunus), Liederbach am Taunus, Bad Soden am Taunus, Sulzbach (Taunus), Schwalbach am Taunus a Eschborn), na severozápade s Hochtaunuskreis (mestá Steinbach (Taunus), Oberursel (Taunus) a Bad Homburg vor der Höhe), na severe s Wetteraukreis (mestá Karben a Bad Vilbel), na severovýchode s Main-Kinzig-Kreis (obec Niederdorfelden a mesto Maintal), na juhovýchode a mestom Offenbach am Main, na juhu s Kreis Offenbach (mesto Neu-Isenburg) a na juhozápade s Kreis Groß-Gerau (mestá Mörfelden-Walldorf, Rüsselsheim a Kelsterbach).
Členenie mesta
Mestské časti a obvody
Mesto je rozdelené do 46 mestských častí a tie sú ďalej rozdelené do 118 podčastí. Rozlohovo najväčšou mestskou časťou je Sachsenhausen-Süd. Väčšina mestských častí sú pričlenené obce a pôvodné mestá (napr. Höchst). Niektoré, ako napríklad Nordend, vznikli počas prudkého rastu mesta v gründerskom období. Iné vznikli zo sídlisk, ktoré dovtedy patrili iným mestským častiam ako napríklad Dornbusch. 46 mestských častí je v spolu zadelených do 16 mestských obvodov, z ktorých každý má poradný zbor s jedným predsedom.
Pričleňovanie obcí
Až do polovice 19. storočia pozostával Frankfurt nad Mohanom zo súčasných mestských častí Altstadt, Innenstadt, Bahnhofsviertel, Gutleutviertel, Gallusviertel, Westend, Ostend, Riederwald, Sachsenhausen a časti Nordendu. Od roku 1877 boli mnohé samostatné obce a mestá pričlenené k Frankfurtu.
Panoráma mesta
Zdroj:Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk