A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{pracuje sa}} pre nečinnosť. (17. 2. 2023) |
Fact-checking je proces analýzy a verifikácie faktov, aby sa zaručila ich pravdivosť, dôveryhodnosť, aktuálnosť a férovosť. Fact-checking je dôležitá časť výskumu v každodennom živote, akademickom prostredí a v nespočetných profesionálnych poliach. O fact-checking sa starajú redakcie, neziskové organizácie a akademické inštitúcie.[1] Slúži na odlíšenie užitočných informácií od informácií, ktorým by sme sa mali vyhnúť.[2]
V zahraničí sa výraz fact-checking používa ako názov pre špecifický smer žurnalistiky, ktorá je zameraná na šírenie pravdivých faktov. Nejde pritom len o overovanie tvrdení, ale aj o tvorbu analýz, ktoré môžu byť podkladom pre ďalší fact-checking.
Kompetencie
Fact-checking je užitočný pri odhaľovaní fake news. Fake news sú nepravdivé alebo zavádzajúce informácie zverejňované ako správa, s nárastom popularity sociálnych médií stále viac prítomné v každodennom živote.
Po prečítaní článku je potrebné si vyhľadať a overiť autora, prípadne organizáciu, ktorá ho publikovala. Subjektívne názvy a postoje často ovplyvňujú samotný proces fact-checkingu. Nielen články a texty podstupujú fact-checking, ale rovnako aj obrázky.[3]
História
Senzačné noviny v 50. rokoch 19. storočia a neskôr, viedli ku graduálne väčšej potrebe faktuálnych médií. Colin Dickey vysvetlil následný vývoj fact-checkingu. Kľúčovými elementmi boli zriadenie Assosiated Press, Ralph Pulitzer z New York World (jeho Bureau of Accuracy and Fair Play,1912), Henry Luce a Time magazine (originálny pracovný názov: Facts) a najviac známe fact-checking oddelenie The New Yorker. V roku 1854 sa v Associated Press prešlo z podávania správ plných vlastných subjektívnych názorov (politických, náboženských) na objektívne, čisté a surové fakty. Práca Bureau of Accuracy bola najmä retroaktívna spočínajúca v h spätnom hľadaní chýb a následnom vydávaní ospravedlní.V Time magazine sa zameriavali v roku 1923 na fact-checking pred publikáciou prostredníctvom svjho vlastného oddelenia na fact-checking. The New Yorker sa po roku 1927 stalo magazínom s najpoctivejším a najkonzistentnejších fact-checkingom.[6] V 21. storočí a v dnešnom online prostredí sa fact-checking uskutočňuje najmä až po publikácii. Súčasne, rapídne šírenie dezinformácií a konšpiračných teórií cez sociálne médiá sa postupne dostáva aj do mainstreamových médií. Práve preto je rozvoj fact-checkingu kľúčový pri udržaní objektivity
Typy
Ante hoc fact-checking je realizovaný pred publikáciou a distribúciou textu. Pokúša sa identifikovať chyby predtým ako sa text rozšíri a publikuje. Tým pádom môže byť tento text ešte zamietnutý. Tento druh realizujú redakcie spolupracujúce s konktétnymi mediálnymi spoločnosťami (napr. FactCheck.org).[7]
Post hoc fact-checking je realizovaný po publikácii a distribúcii textu. Je sprevádzaný písomnou správou obsahujúcou nedostatky a chyby. Je realizovaný neziskovými organizáciami[1] alebo akademickými inštitúciami (napr. Demagog.cz).
Kritériá
Proces fact-checkingu by mal prebiehať od úplného začiatku výskumu. Výskumníci by mali priamo vyberať zdroje, ktoré sú s najväčšou pravdepodobnosťou validné a tým znižovať počet pochybných informácií, ktoré budú musieť neskôr overovať. Niekoľko kritérií môže pomôcť rozhodnúť, či je daný zdroj informácií užitočný alebo pochybný a či k nemu treba pristupovať opatrne, alebo sa mu úplne vyhnúť.
Jedným z prvých kritérií je uvažovať o zdroji informácií, ktoré analyzujete. Identita autora danej informácie ale tiež miesto, kde sa informácia nachádza, napríklad webová stránka, poskytuje dôležité nápovedy o hodnote informácie. Je potrebné vedieť, či je autor na danú tému odborník alebo či pracuje v danej oblasti. Tak isto je dôležité sledovať, či je autor danej informácie naklonený k nejakému konkrétnemu názoru alebo zastáva neutrálny názor.[8]
Ďalším dôležitým kritériom je, sledovať dátum vzniku alebo poslednej úpravy informácie. Staršie zdroje môžu obsahovať informácie, ktoré boli akceptovateľné, pri ich vydaní, ale časom boli vyvrátené alebo sú zastarané.
Aj vysoko kvalitné zdroje môžu obsahovať otázne materiály.[9]
C.R.A.P. Test
C.R.A.P. Test je jednou z najviac využívaných techník pri overovaní faktuálnosti zdrojov. Je to súbor kritérií, ktoré sa používajú na hodnotenie rôznych typov informačných zdrojov, napríklad článkov, kníh a internetových stránok.
Hlavnými kritériami sú:
- Currency - Aktuálnosť informácií
- Reliability - Spoľahlivosť, pravdivosť a správnosť obsahu
- Authority - Zdroj informácií
- Purpose - Dôvod, prečo daná informácia existuje[10]
Referencie
- ↑ a b GRAVES, Lucas. Boundaries Not Drawn:. Journalism Studies, 2016-06-024, roč. 19, čís. 5, s. 613–631. Dostupné online . ISSN 1461-670X. DOI: 10.1080/1461670X.2016.1196602. (po anglicky)
- ↑ DZIAK, Mark. Critical Skills: Fact-checking. Salem Press Encyclopedia . . Dostupné online.
- ↑ HOPKINS, Joan. Research Guides: Fake News: Develop Your Fact-Checking Skills: What Is Fake News? . researchguides.ben.edu, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ PRESS, Associated. English: Logo of the Associated Press.Deutsch: 2012 eingeführtes Logo von Associated Press. Quelle konvertiert von Imalipusram. : , 2012-02-28. Dostupné online.
- ↑ YORKER, The New. The New Yorker wordmark. : . Dostupné online.
- ↑ The Rise and Fall of Facts . Columbia Journalism Review, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ BRANDTZAEG, Petter Bae; FØLSTAD, Asbjørn; CHAPARRO DOMÍNGUEZ, María Ángeles. How Journalists and Social Media Users Perceive Online Fact-Checking and Verification Services. Journalism Practice, 2017-08-29, roč. 12, čís. 9, s. 1109–1129. Dostupné online . ISSN 1751-2786. DOI: 10.1080/17512786.2017.1363657.
- ↑ Fake News: Develop Your Fact-Checking Skills: Fact Checking . . Dostupné online.
- ↑ DZIAK, Mark. Critical Skills: Fact-checking. Salem Press Encyclopedia . . Dostupné online.
- ↑ NUT201 Research Skills Guide: CRAP test . . Dostupné online.
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Fact-checking na anglickej Wikipédii a Fack-checking na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk