A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
FH-70 | ||
---|---|---|
![]() | ||
Typ: | ťahaná húfnica kalibru 155 mm | |
Miesto pôvodu: | ![]() ![]() ![]() | |
História služby | ||
V službe: | 1978 – súčasnosť | |
Základné údaje | ||
Hmotnosť: | 9,6 t | |
Dĺžka: | 12,43 m | |
Obsluha: | 8 | |
Maximálny dostrel: | 24,7 km (štandardná munícia) 31,5 km(granát s dnovým výtokom) |
FH-70 je poľná húfnica kalibru 155 mm vyvinutá vyvinutá v 70. rokoch 20. storočia v spolupráci Spojeného kráľovstva, Západného Nemecka a Talianska. Okrem týchto troch európskych krajín bola zavedená aj pozemnými silami Japonska, kde sa nakoniec húfnica aj licenčne vyrábala.
Vznik a vývoj
V 60. rokoch 20. storočia začalo Nemecko a Spojené kráľovstvo hľadať náhradu za zastarané húfnice M114, ktorých konštrukcia pochádzala ešte z čias druhej svetovej vojny. V roku 1968 podpísali memorandum o porozumení, na základe ktorého spustili spoločný vývoj novej 155 mm húfnice. Tá mala nahradiť zastaranú britskú húfnicu kalibru 140 mm ako aj americkú húfnicu M114, ktorú v tej dobe prevádzkoval Bundeswehr.
Na zbrani začali spoločne pracovať britský koncern VSEL, nemecký Rheinmetall, a v roku 1970 sa k nim pripojil aj taliansky OTO Melara. Na čele projektu stáli britskí špecialisti zbrojovky Vickers a úradu RARDE (Royal Armament Research and Development Establishment). Nemeckí technici viedli vývoj niektorých typov munície.
V rokoch 1970 až 1973 prebehli skúšky prototypov, ktorých bolo celkovo zhotovených 19 kusov. Vývoj húfnice bol úspešne dokončený v roku 1976, a o dva roky neskôr bola spustená jej sériová výroba v troch zbrojovkách (Vickers, Rheinmetall a OTO Melara). Výrobu si rozdelili tak, že každá vyrábala rôzne súčasti tejto zbrane. Priamo pod menom FH-70 používala húfnicu talianska armáda, v Británii sa nazývala L121 a v nemeckom Bundeswehri FH 155-1. Prvé kusy začali vstupovať do služby v roku 1978.
Napriek tomu, že vývoj trval dvakrát dlhšie, ako sa pôvodne plánovalo, húfnica vstúpila do služby bez poriadneho otestovania. V dôsledku toho nebolo odhalených viacero problémov, ktoré sa prejavili až počas prevádzky. FH-70 sa v teréne ukázala byť náchylná na poruchy spôsobené kontamináciou prachom. Ďalším problémom bolo, že platforma, na ktorej bol kanón inštalovaný, nebola vhodná na ťahanie. Preto sa v roku 1987 začalo pracovať na odstránení týchto problémov a húfnice museli byť poslané naspäť do továrne. Aj napriek svojmu dlhému a problematickému vývoju bolo v rokoch 1977 až 1989 vyrobených 1007 kusov FH-70.
Popis
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/05/UA_FH-70_%284%29.jpg/220px-UA_FH-70_%284%29.jpg)
FH-70 je delostrelecký systém, ktorého hmotnosť dosahuje až 9,6 tony. Bežne je ťahaný za päťtonovým nákladným vozidlom, ale vďaka unikátnej pomocnej jednotke je schopný aj samostatného pohybu (preto má okrem dvoch hlavných kolies aj dvojicu menších na koncoch ramien lafety). Pohonnou jednotkou je 1,8-litrový dieselový motor Volkswagen Model 127 s výkonom 55kW, ktorý umožňuje FH-70 dosiahnuť rýchlosť až 16 km/h. Palivová nádrž s objemom 55 litrov umožňuje húfnici prejsť autonómne vzdialenosť do 20 km. FH-70 je schopná zdolať 34% stúpanie a brodiť sa vo vode s hĺbkou do 75 cm.
Húfnica má kaliber 155 mm a jej hlaveň má dĺžku 39 kalibrov. Hlaveň má dvojitú deflektorovú úsťovú brzdu a poloautomatické uzamykacie zariadenie s klinovým uzáverom. Môže využívať všetky štandardné granáty NATO tohto kalibru. S bežným nábojom dokáže dostreliť do vzdialenosti 24,7 km, pri granáte s dnovým výtokom je to až 31,5 km. Štandardná trieštivá strela má hmotnosť 43,5 kg a je v nej 11,3 kg trhaviny.[1]
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/3f/UA_44th_bgd_FH70_04.jpg/220px-UA_44th_bgd_FH70_04.jpg)
Súčasťou zbrane je tiež jednoduchý balistický počítač na nastavovanie odmeru a námeru (na húfniciach v armádach Nemecka a Talianska bol vybavený digitálnou zobrazovacou jednotkou). Húfnica má aj panoramatický ďalekohľad a menší zameriavací ďalekohľad pre priamu paľbu.
Delo štandardne obsluhuje osem vojakov, ale zvládnuť to môžu aj štyria, čím sa však zníži rýchlosť paľby. Tá je vysoká aj vďaka špeciálnemu zásobníku, kam sa pripravuje zásoba deviatich pohonných náplní. U FH-70 sa preto niekedy hovorí o tom, že funguje na princípe poloautomatického nabíjania s ľudskou obsluhou. Systém zahŕňa zásobník pre deväť kusov pohonných náplní a mechanický nabíjač. Trojčlenná obsluha zasúva samostatné projektily do nabíjacieho zariadenia a pohonné náplne do zásobníka, zatiaľ čo automatický mechanizmus sa potom stará o vlastné zasúvanie projektilov aj náplní do komory a po výstrele aj o vyhadzovanie použitých náplní von. Húfnica tak dokáže za prvých 15 sekúnd vypáliť tri rany a za prvú minútu šesť. Pri nepretržitej paľbe je rýchlosť streľby 2 rany za minútu. Životnosť hlavne je 2 500 rán, potom je nutné ju vymeniť.[2]
Používatelia
Súčasní používatelia
Japonsko
Libanon
Maroko
Omán
Saudská Arábia
Taliansko
Ukrajina - v roku 2023 získala 24 húfnic od Estónska[3] a neznámy počet od Talianska.
Bývalí používatelia
Referencie
- ↑ Gli obici FH-70 italiani sparano in Ucraina . difesaonline.it, 2022-05-26, . Dostupné online.
- ↑ FH-70 . militarytoday.com, . Dostupné online.
- ↑ SABALLA, Joe. Estonia Sending All Its 155-mm Howitzers to Ukraine . thedefensepost.com, 2023-01-24, . Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk