A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Elektrický rušeň je rušeň s elektrickým pohonom. Z hľadiska histórie ide o najmodernejší typ rušňov, ktorý predovšetkým na hlavných tratiach úplne vytlačil rušne dieselové a parné. Dôvody sú predovšetkým ekonomické a ekologické, v našich krajinách v povojnových rokoch hrala významnú úlohu tiež snaha o čo najmenšiu závislosť na dovoze ropy.
V súčasnej dobe existuje celý rad rôznych typov elektrických rušňov, ktoré sa líšia napájacou sústavou, typom elektromotora a reguláciou jeho pohonu, hmotnosťou, výkonom, prevodom (rušne určené pre rýchliky majú menší prevod, ako rušne určené pre nákladné vlaky), prevádzkovými podmienkami a pod.
Napájacia sústava
Elektrický rušeň (s výnimkou akumulátorových rušňov) potrebuje ku svojej prevádzke prívod elektrickej energie, ktorý je zabezpečovaný pomocou napájacej sústavy. Pretože existuje niekoľko typov napájacích sústav, existujú aj rôzne typy elektrických rušňov, ktoré sa líšia tým, pre aké napájacie sústavy sú konštruované. Existujú aj viacsystémové rušne na prepravu vlakov po tratiach s rôznymi sústavami.
Podľa typu napájacej sústavy rozlišujeme tieto typy rušňov:
- jednosmerné (najčastejšie 3 kV alebo 1,5 kV)
- striedavé (25 kV, 50 Hz alebo 15 kV, 16,7 Hz)
- viacsystémové (viac napájacích sústav, obvykle striedavé aj jednosmerné)
- akumulátorové (iba na posun a pod.)
Jednosmerný prúd sa ťažko transformuje, preto jednosmerné napájacie sústavy nemávajú veľmi vysoké napätie a najmä pri starších rušňoch je priamo pripojené k trakčnému motoru. Striedavý prúd je naopak možné transformovať veľmi ľahko, preto sa na distribúciu používa vyššie napätie (čo znižuje prenosové straty) a v rušni býva umiestnený transformátor.
Okrem elektrických parametrov napájacej sústavy je tiež dôležitý spôsob odberu trakčnej energie. Najčastejším spôsobom je v súčasnej dobe odber energie z troleja zaveseného nad traťou pomocou pantografového alebo polopantografového zberača, alebo najmä pri podzemných dráhach napájanie pomocou napájacej koľajnice.
Trakčný motor
Elektrický rušeň využíva ako pohon elektromotor. Ten býva buď jednosmerný (obvykle sériový, u rušňov s pulznou reguláciou s cudzím budením), alebo striedavý – synchrónny alebo asynchrónny elektromotor. Typ motoru nemusí zodpovedať napájacej sústave, lebo elektrická energia môže byť v transformátore rušňa transformovaná do požadovanej formy. Najskôr sa často aj striedavé rušne osadzovali usmerňovačmi a jednosmernými motormi, zatiaľčo dnes sa aj v jednosmerných rušňoch používajú asynchrónne motory s frekvenčným riadením otáčok.
Regulácia výkonu
Ďalším dôležitým parametrom je spôsob regulácie výkonu. Pri jednosmerných sústavách je najstarším spôsobom odporová regulácia. Prúd motora je regulovaný postupným vyraďovaním rozbehových odporov zapojených do série s motorom tak, aby nedošlo k preťaženiu motora, poprípade k prekĺznutiu dvojkolesia, a to obvykle až do úplného vyradenia odporov. Výhodou je jednoduchosť konštrukcie, nevýhodou sú vysoké energetické straty pri jazde na odporových stupňoch, nakoľko sa prebytočná energia v odporovej kaskáde mení na odpadové teplo. S rozvojom výkonových polovodičových súčiastok sa začala používať najmä tyristorová regulácia výkonu, ktorá je na rozdiel od odporovej regulácie výkonu efektívnejšia a ekonomicky výhodnejšia. Straty výkonu v polovodičových súčiastkach sú totiž nízke. Nevýhodou je zložitejšia konštrukcia a nutnosť filtrovania parazitných vyšších harmonických kmitočtov.
Rušne určené pre striedavú napájaciu sústavu mávajú obvykle reguláciu výkonu realizovanú prepínaním odbočiek na transformátore. Tým sa mení napätie elektromotora a následne aj jeho výkon, podobne ako pri odporovej regulácii výkonu. Tento spôsob regulácie výkonu je bezstratový, jeho nevýhodou je však obmedzený počet stupňov regulácie daný počtom odbočiek transformátora. Transformátory rušňa sú zariadenia vyžadujúce pravidelnú údržbu a výrazne zvyšujú hmotnosť vozidiel kvôli vysokej hmotnosti ich magnetického obvodu a sprievodného chladiva.
Moderné elektrické rušne používajú asynchrónne motory, ktorých regulácia je realizovaná pomocou polovodičových frekvenčných meničov (za použitia výkonových tyristorov alebo tranzistorov). Meniče, resp. ich vstupné filtre môžu byť pripojené na jednosmernom systéme priamo na trolejové napätie, alebo cez primárny menič na obvod so zníženým napätím, na striedavom systéme sú napájané cez transformátor a riadený usmerňovač umožňujúci aj rekuperáciu. Tento spôsob regulácie je najekonomickejší a asynchrónne motory sú veľmi spoľahlivé a majú lacnejšiu prevádzku, pretože neobsahujú komutátor a kefy (výrazne jednoduchšia je pravidelná údržba). Pri moderných rušňoch bývajú trakčné motory uložené priamo v ráme podvozku a na prenos krútiaceho momentu sa používajú kĺbové spojky. Vysokorýchlostné jednotky mávajú najmä z dôvodu zmenšenia momentu zotrvačnosti podvozku motory uložené v skrini vozidla.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrický rušeň
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk