A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Eisenstadt | ||
mesto | ||
Pohľad na centrum mesta
| ||
|
||
Štát | Rakúsko | |
---|---|---|
Spolková krajina | Burgenland | |
Okres | štatutárne mesto | |
Nadmorská výška | 182 m n. m. | |
Súradnice | 47°50′44″S 16°31′08″V / 47,84556°S 16,51889°V | |
Rozloha | 42,91 km² (4 291 ha) | |
Obyvateľstvo | 12 798 (1.4.2009) | |
Hustota | 298,25 obyv./km² | |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
- letný čas | SELČ (UTC+2) | |
PSČ | 7000 | |
Telefónna predvoľba | 02682 | |
EČV | E | |
Poloha mesta v rámci Rakúska
| ||
Webová stránka: www.eisenstadt.at | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Eisenstadt (slov. aj slovin. Železno, maď. Kismarton, chorv. Željezno, lat. Castrum Ferrum) je hlavné mesto spolkovej krajiny Burgenland, je zároveň štatutárnym aj okresným mestom okresu Eisenstadt-okolie. Súčasne je Eisenstadt aj najmenším hlavným mestom spolkovej krajiny v Rakúsku s 13 tisíc obyvateľmi.
Pôvod názvu
Súčasný názov mesta, znamenajúci "Železné Mesto", sa prvýkrát objavuje v roku 1118 po latinsky ako "castrum ferrum" a odkazuje na banícku tradíciu a obchodovanie s kovmi v oblasti. Prvá písomná zmienka o meste sa objavuje v roku 1264 ako "minor Mortin", z maďarského názvu, Kismarton, ktorý odkazuje na svätého Martina, patróna hlavného kostola v meste.
Geografia
Mesto Eisenstadt leží pri južnom výbežku Litavských vrchov (Leithagebirge), na rieke Wulka asi 15 km pred jej ústím do Neziderského jazera a približne 12 km od hraníc s Maďarskom. V rámci Burgenlandu leží v jeho severnej, nížinatej časti, mesto je skoro úplne obklopené „svojim“ okresom Eisenstadt-okolie, ale malý kus jeho územia susedí so spolkovou krajinou Dolné Rakúsko.
Mesto sa nachádza asi 12 km západne od Neziderského jazera a asi 54 km juhovýchodne od Viedne.
Klimatické podmienky
Dlhodobá priemerná ročná teplota (v rozmedzí rokov 1961 až 1990) bola 10,4 °C. Priemerná ročná teplota za rok 2007 bola 11,8 °C.
Priemerný ročný úhrn zrážok (v rozmedzí rokov 1961 – 1991) bol 589 mm.
Dejiny
Územie mesta bolo obývané už v halštatskej dobe. Neskôr územie osídlili Kelti a Rimania. Po nich prišli na toto územie Germáni a Huni.
Asi okolo roku 800, v čase vlády Karola Veľkého začala kolonizácia územia Bavormi.
Zmienka o Eisenstadte sa prvýkrát objavila okolo roku 1118 ako "castrum ferrum".
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1264 ako "minor Mortin" (v maďarskom preklade "Kismarton").
V roku 1373 sa Eisenstadt stáva sídlom maďarského rytierskeho rodu Kanizsai. Z tohto obdobia pochádza názov "Eysenstat" (silný, železo, preto Eisenstadt).
V roku 1388 Eisenstadt získalo právo usporadúvať trhy a v roku 1445 získal rozvíjajúce sa trhové mestečko habsburský arcivojvoda Albrecht VI. Habsburský (brat cisára Fridricha III. a strýko Maxmiliána I.) a Eisenstadt tak zostal habsburským majetkom po ďalších takmer 200 rokov.
V roku 1622 sa Eisenstadt stáva sídlom maďarského rodu Esterházy.
Dňa 26. októbra 1648 sa Eisenstadt na základe rozhodnutia rímsko-nemeckého cisára Ferdinanda III stal slobodným kráľovským mestom.
Eisenstadt je spájaný s menom hudobného skladateľa Josepha Haydna, ktorý od roku 1761 pôsobil u Esterházyovcov ako kapelník a vedúci zboru. Jeho nástupcom bol Johann Nepomuk Hummel a vystriedali sa tu aj ďalší geniálni hudobní skladatelia, napr. Ludwig van Beethoven či Franz Liszt, ktorý sa narodil v obci Raiding, južne od mesta.
Eisenstadt patril spolu s celou spolkovou krajinou Burgenland do roku 1920/21 do Šopronskej župy (Uhorsko). Po skončení vojny, bola dňa 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles vo Francúzsku po tvrdých vyjednávaniach podpísaná Trianonská mierová zmluva, ktorá riešila hranice maďarského štátu, ktorý bol jedným z nástupníckych štátov po rozpade Rakúsko-Uhorska. Mesto patrí od roku 1921 do rakúskej spolkovej krajiny Burgenland.
Hlavným mestom spolkovej krajiny Burgenland sa Eisenstadt stal 25. apríla 1925.
Zaujímavosti
Zámok Esterházy
Je najvýznamnejšou pamiatkou mesta. Pôvodne vybudovaný hrad v gotickom štýle (1364) rodom Kanizsai, bol v druhej polovici 17. storočia prebudovaný na pôvabný barokový zámok. Klasicistickými úpravami prešiel zámok koncom 18. storočia. Dnes v dvoch tretinách všetkých priestorov sídli spolková vláda spolkovej krajiny Burgenland. Zvyšok zámku si je možné prehliadnuť počas organizovaných prehliadok.
Haydnova sála
Dominanta zámku Esterházy nachádzajúca sa v pravej časti zámku, kde hudobný skladateľ Joseph Haydn dirigoval zámocký orchester. Sála je veľmi bohato vyzdobená freskami a má vynikajúcu akustiku.
Zámocký park
Pôvodne barokový park sa v roku 1880 zmenil na anglický park.
Múzeum – Joseph Haydn Museum
Na Haydngasse sa nachádza dom, v ktorom je zriadené múzeum. Tu Joseph Haydn žil a pracoval počas svojho pobytu v Eisenstadte. V blízkosti sa nachádza Haydnova bylinková záhradka
Bergkirche
Kostol s pozostatkami Josepha Haydna – Haydn Mausoleum
Štatistické údaje
Eisenstadt je najväčšie mesto Burgenlandu. V roku 2008 na jeho území žilo 12 562 obyvateľov. Rozloha katastra mesta je 43 km², hustota zaľudnenia je najvyššia v rámci Burgenlandu – 293 obyvateľov/1 km².
Štatistické údaje [1]
Osobnosti
- Joseph Haydn (* 1732 – † 1809), rakúsky hudobný skladateľ
- Ignaz Josef Pleyel (* 1757 – † 1831), francúzsky skladateľ a dirigent rakúskeho pôvodu
- Johann Nepomuk Hummel (* 1778 – † 1837), rakúsky hudobný skladateľ, klavirista, kapelník, pedagóg
- Leopold Löw (* 1811 – † 1875), uhorský rabín
- Robert Musil (* 1880 – † 1942), rakúsky románopisec, dramatik a esejista
Partnerské mestá
- Bad Kissingen, Nemecko
- Colmar, Francúzsko
- Lignano Sabbiadoro, Taliansko
- Sanuki, Japonsko
- Šopron, Maďarsko
- Viedeň, Rakúsko
Galéria
-
Zámocký park
-
Bergkirche
-
Haydngasse
-
Zámok Esterházy – Haydnova sála
Referencie
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eisenstadt
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk