A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Egyptské hieroglyfické písmo | ||||||||
Klasifikácia | ||||||||
ISO 15924: | 050 / | |||||||
Ukážka | ||||||||
|
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
(Egyptské) hieroglyfické písmo alebo (egyptské) hieroglyfy bolo hieroglyfické písmo starovekého Egypta.
V starších textoch[1] sa toto písmo označovalo aj ako čisté (egyptské) hieroglyfické písmo/hieroglyfy a ako egyptské hieroglyfické písmo sa označovalo toto písmo plus hieratické písmo plus démotické písmo.
Dejiny
Podľa niektorých názorov vzniklo ako „hotový produkt“ niekedy pred zjednotením Horného a Dolného Egypta, podľa iných názorov malo svoje primitívne predstupne (najmä tzv. egyptské piktografické písmo) už dávno predtým a často sa predpokladá, že vzniklo z klinového písma (alebo naopak).
Najstarším známym nápisom v hieroglyfickom písme bola dlho Narmerova paleta nájdená počas vykopávok v Hierakónpole (staroeg. Nechen, dnes arab. Kawm al-Ahmar) v deväťdesiatych rokoch predminulého storočia, ktorá bola datovaná do roku 3150 pred Kr. Nedávne archeologické nálezy však odhalili, že symboly na o sto rokov staršej gerzskej keramike pripomínajú známe hieroglyfické znaky. Roku 1998 tiež nemecký tím archeológov pod vedením Güntera Dreyera, ktorý robil vykopávky v Abyde (staroeg. Abidžu, dnes arab. Umm al-Ka’ab) odkryl hrob patriaci preddynastickému vládcovi a našiel tristo hlinených tabuliek popísaných protohieroglyfickým písmom. Tieto tabuľky spadajú do obdobia Nagáda IIIA, približne do 33./35. storočia pred Kr.. Vo svetle tohto nového nálezu nie je isté, či je staršie klinové písmo alebo egyptské hieroglyfické písmo.
Hieroglyfy sa neprestali používať ani počas perzskej nadvlády (prerušenej v 6. storočí pred Kr. a 5. storočí pred Kr., po Alexandrovom dobytí Egypta a počas nasledujúcej macedónskej a rímskej epochy. Je pravdepodobné, že zložitosť posledných hieroglyfov bola ovplyvnená zmenenou politickou situáciou. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že hieroglyfy slúžili na rozlíšenie „pravých Egypťanov“ a cudzích dobyvateľov a ich domácich pomáhačov. Iným vysvetlením prežitia hieroglyfov však môže byť tendencia gréckej a rímskej kultúry „rešpektovať“ domácu kultúru.
V 4. storočí po Kr. už hieroglyfy dokázal čítať len málokto; ich používanie takmer úplne prestalo po Theodosiovom zákaze nekresťanských chrámov roku 391. Zanikli po roku 500 po Kr. Hieroglyfické písmo vystriedala abeceda veľmi podobná gréckej abecede. V podstate koptská abeceda vychádzala z gréckej, len okrem pôvodných 24 gréckych znakov mala ešte ďalších šesť alebo sedem, pochádzajúcich z démotického písma, ktoré zastupovali fonémy nenachádzajúce sa v pôvodnej gréckej alfabete (napr. š, dž, q). Reč Egypťanov sa odvtedy nazýva koptčina (ako živý jazyk vymrela postupne od 14. do 17. storočia). S príchodom Arabov sa začalo používať arabské písmo.
Po roku 500 sa na význam jednotlivých znakov hieroglyfického písma zabudlo. Hieroglyfy však prežili v dvoch podobách: priamo sa dostalo 6 démotických znakov do koptskej abecedy, nepriamo mali hieroglyfy vplyv na utváranie semitského písma, z ktorého pochádzajú ostatné hláskové písma, vrátane alfabety a latinky.
O rozlúštenie egyptských hieroglyfov sa pokúšali viacerí učenci, medzi nimi aj Johannes Goropius Becanus v 16. storočí a jezuita Athanasius Kircher (1601–1680), ktorý rozlúštil jeden hieroglyf.
Najvýznamnejší podiel na rozlúštení hieroglyfov majú Thomas Young a Jean-François Champollion (1790–1832). Nález tzv. rosettskej dosky s nápisom v troch typoch písma (v hieroglyfickom, hieratickom a gréckom písme) v roku 1799 pri Napoleonovej výprave do Egypta poskytol dostatočný kritický materiál, ktorý Champollionovi umožnil v 20. rokoch 19. storočia definitívne rozlúštiť hieroglyfy.
Štyri egyptské písma
Od počiatku sa v Egypte používalo paralelne s hieratickým písmom (podľa starších názorov hieratické písmo vzniklo z hieroglyfického). Hieratické písmo sa používalo najmä počas Strednej ríše na zápis súkromných dokumentov, pretože sa ním písalo oveľa rýchlejšie ako hieroglyfmi. V posledných storočiach pred Kr. bolo hieratické písmo nahradené démotickým písmom.
Popri hieroglyfickom písme existovalo kurzívne hieroglyfické písmo.
Hieroglyfy
V klasickej egyptčine existovalo 750 hieroglyfických znakov, ale počet znakov sa v rôznych obdobiach menil. Hieroglyfy sú malé obrázky, ktoré vyjadrujú jednak priamo patričný predmet, na ktorý sa podobajú, ale používajú sa aj na vyjadrenie celkom odlišných vecí, často ťažko znázorniteľných, ktorých mená znejú náhodou podobne. Samohlásky sa v hieroglyfickom písme vynechávali (nezapisovali).
Hieroglyf sa mohol použiť na všetky alebo len niektoré z nasledujúcich funkcií:
- logogramy (ideogramy; významové znaky) – označovali význam slov; napríklad kráčajúce nohy znamenali pohyb;
- fonogramy (zvukové znaky) – označovali jednotlivé hlásky; sova znamenala zvuk m/ pretože hlavnou spoluhláskou v slove „sova“ bolo m (v slovenčine by to zodpovedalo použitiu znaku pre kravu v slove krava-ta);
- determinatívy – nevyslovovali sa a označovali, ktorý konkrétny význam má viacznačný znak, pri ktorom stáli (napr. determinatív v podobe oka znamenal, že predchádzajúce slovo má niečo spoločné s pozeraním).
Napríklad obrázok kravy označuje kravu, ale aj bohyňu Hathor. Rovnaký znak sa používal aj pre rozličné slová, ktoré rovnako zneli (napr. v slovenčine „jež“ a „ješ“).
Hieroglyfy boli často do detailov vypracované a kolorované. Písali sa viacerými smermi, najčastejšie sprava doľava, pričom piktogramy boli obrátené čelom k začiatku riadku. Písalo sa atramentom a dutým papyrusovým štetcom.
Referencie
- ↑ porov. napríklad Slovenský náučný slovník, 1932
Pozri aj
Externé odkazy
- Woods, Ch. (ed.): Visible language, 2010 Archivované 2021-08-26 na Wayback Machine
- Hieroglyphica Archivované 2009-03-03 na Wayback Machine – rozšírený elektronický zoznam hieroglyfov, dost. 7. marec 2010. (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk