Amúzia alebo dysmúzia je psychopatologická porucha prejavujúca sa ako komplex príznakov svedčiacich o nedostatočnej alebo nulovej schopnosti vnímať hudbu.^[1]

Medzi charakteristické prejavy tejto poruchy, podľa ktorých ju možno relatívne ľahko identifikovať, patria narušenie zmyslu pre rytmus a tóny, neschopnosť hudbu reprodukovať či vnímať jej emocionálnu stránku, zníženie celkového záujmu o hudbu, zlá manipulácia aj s jednoduchými hudobnými nástrojmi, problémy či úplná neschopnosť pri čítaní notového zápisu a pod. Z psychologického hľadiska je problematické najmä ochudobnenie o príjemné estetické prežitky. Keďže ide o jednu z foriem medziľudskej komunikácie, má táto porucha dopad aj na sociálne správanie.^[2]

Dysmúzia v pedagogike

V pedagogike patrí medzi relatívne časté špecifické poruchy učenia, na rozdiel od iných porúch učenia (ako je napr. dysgrafia) však nemá tak nepriaznivé spoločenské dôsledky. Ide o poruchu hudobnej schopnosti, ktorej opakom je absolútny hudobný sluch. Môže ísť o poruchu v zložke receptívnej (postihnutý nedokáže rozpoznať tóny, melódie, hudobné nástroje a pod.) či expresívnej (postihnutý zle reprodukuje tóny, melódie a piesne, nedokáže správne zachádzať so sláčikom, neobratne používa prstoklad), vylúčená nie je ani kombinácia oboch zložiek. Porucha sa vyskytuje veľmi často izolovane (nie je sprevádzaná výskytom iných porúch učenia).^[2]

Referencie

1. ↑ amúzia. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk).
2. ↑ ^{a b} Pedagogický lexikon, heslo Dysmúzie (po česky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dysmúzie na českej Wikipédii.