A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Dromaeosaurus | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Dromaeosaurus albertensis Matthew a Brown, 1922 | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Dromaeosaurus bol rod malého dravého dinosaura (teropóda), žijúceho v období vrchnej kriedy (asi pred 76,5 až 74,8 miliónmi rokov) na území dnešnej Severnej Ameriky. Jediný druh je Dromaeosaurus albertensis.
Opis
Dromaeosaurus bol malý mäsožravec veľkosti dnešného vlka, dlhý asi 2 metre a vážiaci zhruba 15 kg. V čeľustiach pretiahnutej papule Dromaeosaura sa nachádzalo množstvo ostrých zahnutých zubov. Podobne ako iné dromaeosauridy, aj Dromaeosaurus mal silne vyvinuté predné končatiny, ktoré vybiehali do dlhých prstov s pazúrmi. Jeho najvýraznejšou črtou bol však kosákovitý pazúr na druhom prste chodidla. Žil vo vrchnokriedovej perióde kampán, hoci nálezy jeho zubov zo súvrstvia Lance alebo Hell Creek sú dôkazom toho, že žil vo vrchnokriedovom mástrichte, asi pred 65,5 miliónmi rokov.[1]
Dejiny
Prvé pozostatky Dromaeosaura objavil v roku 1914 paleontológ Barnum Brown počas expedície pri rieke Red Deer.[2] Oblasť, v ktorej pozostatky našiel, je dnes súčasťou Parku dinosaurov v kanadskej Alberte. Holotyp s označením AMNH 5356, pozostáva z neúplnej lebky dlhej 24 cm (mandibula, jazylka), prvej záprstnej kosti a zopár kostí končatín. Z Alberty a Montany sú známe aj nálezy niekoľkých ďalších fragmentov lebky a 30 izolovaných zubov.
William Diller Matthew a Barnum Brown v roku 1922 pomenovali a opísali typový druh rodu Dromaeosaurus - Dromaeosaurus albertensis. Rodové meno pochádza z gréckych slov δρομεύς/dromeus („bežec“) a σαύρος/saurus („jašter“). Druhové meno, albertensis, sa vzťahuje k miestu, kde boli ako prvé nájdené jeho fosílie - Alberta.
Do rodu Dromaeosaurus bolo v priebehu rokov priradených celkom sedem druhov: Dromaeosaurus laevifrons (Cope, 1876); Dromaeosaurus? cristatus (Cope, 1876); Dromaeosaurus? gracilis (Marsh, 1888); Dromaeosaurus explanatus (Cope, 1876); Dromaeosaurus minutus (Marsh, 1892); Dromaeosaurus falculus (Cope, 1876) a Dromaeosaurus mongoliensis (Barsbold, 1983). Ani jeden z nich však dnes nie je považovaný za platný. Väčšina z nich je totiž založená na neúplných pozostatkoch, ktoré pravdepodobne patria iným rodom a ktoré sú oveľa menej kompletné než pozostatky druhu Dromaeosaurus albertensis.
Paleobiológia
Dromaeosaurus sa od svojich blízkych príbuzných odlišuje vysokou, širokou lebkou a širokými koncami zubov v hornej čeľusti. Aj spodná čeľusť bola v porovnaní so spodnou čeľusťou iných dromaeosauridov (napr. Velociraptor) vysoká a robustná.[3] Tieto znaky naznačujú, že Dromaeosaurus hrýzol omnoho silnejšie, než iné dromaeosauridy. Podľa štúdie Therriena a jeho kolegov z roku 2005 je zrejmé, že Dromaeosaurus mal asi trikrát silnejší zhryz, než slávny Velociraptor a navrhli, že k zabitiu svojej koristi sa skôr spoliehal na svoje čeľuste ako na svoj veľký kosákovitý pazúr.[4]
Fylogenéza
Dromaeosaurus bol spočiatku zaradený do rovnomennej podčeľade Dromaeosaurinae v čeľadi „Deinodontidae“ (dnes Tyrannosauridae) na základe určitých podobností lebky.[2] V roku 1969 však paleontológ John H. Ostrom zistil, že Dromaeosaurus zdieľa omnoho viac charakteristík s rodom Velociraptor a Deinonychus a preto ich zaradil do novej čeľade: Dromaeosauridae.[5] V rámci tejto čeľade sa za jeho najbližších príbuzných považujú rody Utahraptor, Achillobator a Adasaurus.
Referencie
- ↑ The Dinosauria. Ed. Weishampel, David B.; Osmólska, Halszka; a Dodson, Peter. 2. vyd. Berkeley : University of California Press., 2004. ISBN 0-520-24209-2. S. 861.
- ↑ a b MATTHEW, William D., BROWN, Barnum The family Deinodontidae, with notice of a new genus from the Cretaceous of Alberta. Bulletin of the American Museum of Natural History, 1922, roč. 46, s. 367 – 385. Dostupné online.
- ↑ CURRIE, Philip J.. New information on the anatomy and relationships of Dromaeosaurus albertensis (Dinosauria: Theropoda). Journal of Vertebrate Paleontology, 1988, roč. 15, čís. 3, s. 576 – 591. DOI: 10.1080/02724634.1995.10011250.
- ↑ THERRIEN, Francois; HENDERSON, Donald M.; RUFF, Christopher B.. The Carnivorous Dinosaurs. Life of the Past. Ed. Carpenter, Kenneth. : Indiana University Press., 2005. ISBN 0253345391. Kapitola Bite Me: Biomechanical models of theropod mandibles and implications for feeding, s. 179 - 237.
- ↑ OSTROM, John H.. Osteology of Deinonychus antirrhopus, an unusual theropod from the Lower Cretaceous of Montana. Peabody Museum of Natural History Bulletin, 1969, roč. 30, s. 1 – 165.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk