A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Detergent je prípravok alebo látka, ktorá má výrazné čistiace účinky a veľmi dobre rozpúšťa mastné látky, napr. saponát. Všeobecne termín "detergentné" (tiež "deterzivné") znamená "čistiace" alebo "majúce čistiace vlastnosti", "detergencia" udáva prítomnosť alebo stupeň čistiacich vlastností. Detergenty teda sú chemické čistiace prostriedky.
Terminológia
Termín detergent sa niekedy používa pre odlíšenie ostatných čistiacich látok od mydla, pre odlíšenie mydla od iných tenzidov používaných na čistenie (od saponátov). V počiatkoch vývoja nemydlových tenzidov pre komerčné čistiace prostriedky bol pre odlíšenie presadzovaný termín "syndet," ako skratka pre syntetický detergent. Nikdy sa však nestal populárnym a navyše je nesprávny, pretože aj mnoho mydiel je syntetického pôvodu (pripravujú sa z glyceridov).
Termín "bezmydlové mydlo" tiež nemal dlhé trvanie. Neexistuje žiadny iný presný termín pre čistiace prostriedky, ktoré neobsahujú mydlo, než bezmydlový či nemydlový čistiaci prostriedok (bezmydlový / nemydlový detergent).
Obyčajná voda, ak sa použije na čistenie, je tiež čistiacim prostriedkom (detergentom). Pravdepodobne najširšie používanými prostriedkami, inými ako je voda, sú mydlá alebo zmesi zložené hlavne z mydiel. Avšak nie všetky mydlá majú významný čistiaci účinok a naopak, aj keď sa termíny "detergent" a "mydlo" niekedy zamieňajú, nie každý detergent je mydlo.
Termín detergent sa niekedy používa pre označenie akéhokoľvek tenzidu, aj keď nie je použitý na čistenie. Tejto terminológii by sme sa mali vyhýbať, pretože je k dispozícii správnejší termín tenzid: Pojem detergent má užší význam ako všeobecne tenzid, detergent je tenzid určený na konkrétny účel, na umývanie a čistenie.
Prenesené významy
Niekedy sa ako čistiace prostriedky (detergenty) označujú aj látky, ktoré sú zložitejšie než obyčajné zmesi chemických zlúčenín: napr. o zelere sa dá povedať, že je detergentný pre zuby.
História
Detergentných účinkov určitých syntetických tenzidov si v roku 1913 všimol belgický chemik A. Reychler. Prvým komerčne vyrábaným čistiacim prostriedkom, ktorý čerpal zo spomínaných pozorovaní, bol Nekal predávaný v Nemecku v roku 1917, aby zmiernil nedostatok mydla počas 1. svetovej vojny.
Novým budovaním a neskoršie prestavbou amerických tovární (pôvodne vyrábajúcich letecké palivo) tak, aby vyrábali tetrapropylén používaný v čistiacich prostriedkoch pre domácnosť, došlo ku koncu 40. rokov k rýchlemu rastu ich používania. Koncom 60. rokov uviedla firma Procter & Gamble na americký trh biologické čistiace prostriedky obsahujúce enzýmy, ktoré lepšie odstraňujú nečistoty bielkovinového pôvodu (napríklad od vajec).
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Detergent
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Detergent na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk