A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/a/ab/First_four_cycloalkanes_-_en.svg/350px-First_four_cycloalkanes_-_en.svg.png)
Ako kruh alebo cyklus sa v chémii označuje uzavretý reťazec atómov a väzieb, ktorý začína a končí na tom istom mieste (atóme). Ak je takýchto kruhov v molekule viac a susedia spolu (teda zdieľajú aspoň jednu väzbu), niekedy sa tieto kruhy označujú ako kruhový systém.[1] Jednoduché kruhy majú rovnaký počet atómov a sigma väzieb, kruhové systémy majú viac väzieb než sigma atómov.
Molekula obsahujúca jeden alebo viac kruhov sa nazýva cyklická zlúčenina a molekula obsahujúca dva alebo viac kruhov (buď v rovnakom alebo v rôznych kruhových systémoch) sa nazýva polycyklická zlúčenina. Špeciálnymi prípadmi zlúčenín s dvoma kruhmi sú zlúčeniny, v ktorých tieto kruhy zdieľajú jeden (spiro zlúčeniny) alebo dva a viac atómov (bicyklické zlúčeniny).[2][3] Molekuly, ktoré naopak neobsahujú žiadne kruhy, sa nazývajú acyklické zlúčeniny alebo zlúčeniny s otvoreným reťazcom.[4]
Kruhy a kruhové systémy
V bežnom používaní sa pojmy „kruh“ a „kruhový systém“ často zamieňajú, pričom príslušná definícia závisí od kontextu. Typicky „kruh“ označuje jednoduchý kruh, pokiaľ nie je uvedené inak. V niektorých prípadoch však tento termín popisuje časť polycyklického systému („kondenzovaný kruh“, „spiro kruh“) alebo celý kruhový systém (teda súbor kruhov, napr. „indolový kruh“). Podobne „kruhový systém“ typicky označuje polycyklický kruhový systém, s výnimkou výrazov ako „monocyklický kruhový systém“ alebo „pyridínový kruhový systém“. Aby sa obmedzila nejednoznačnosť, odporúčania IUPAC o anglickej organickej nomenklatúre sa vyhýbajú používaniu výrazu „kruh“ použitím fráz ako „monocyklický základ“ a „polycyklický kruhový systém“.[5] V slovenčine „kruh“ zvyčajne skutočne označuje jednoduchý kruh, ako je uvedené vyššie.
Homocyklické a heterocyklické kruhy
Homocyklus alebo homocyklický kruh je kruh, v ktorom sú všetky atómy rovnakého chemického prvku.[6][7] Najčastejšie to bývajú atómy uhlíka a vtedy sa takýto kruh označuje ako karbocyklus alebo karbocyklický kruh.[8] Niekedy sa tieto kruhy takisto nazývajú izocyklické.[9] Dôležitou triedou karbocyklov sú alicyklické kruhy[10] a ich dôležitou podtriedou sú cykloalkány.
Heterocyklus alebo heterocyklický kruh je kruh obsahujúci atómy aspoň dvoch rôznych prvkov.[11] Jedným prvkom je typicky uhlík, avšak v prípade anorganických zlúčenín nemusí byť prítomný.
Väzby v kruhu
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/5/5a/Benzene-aromatic-3D-balls.png/220px-Benzene-aromatic-3D-balls.png)
Kruhy nemusia byť tvorené výhradne sigma väzbami, môžu obsahovať i násobné väzby. Tak je to napríklad u cykloalkénov, ktoré obsahujú kruh a v ňom jednu dvojitú väzbu. Takéto zlúčeniny sa označujú ako alicyklické zlúčeniny.[12] Oproti nim sa v prípade aromatických kruhov sa stredajú jednoduché a dvojité väzby, čo znamená, že majú konjugovaný systém väzieb. Tým dochádza k delokalizácii elektrónov v kruhu.[13]
Referencie
- ↑ ČIEFOVÁ, Stanislava. Příprava a charakterizace cínatých komplexů diiminoisoindolů . . Dostupné online.
- ↑ bicyklické zlúčeniny. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, © 1999.
- ↑ PUTALA, Martin. NÁZVOSLOVIE ORGANICKÝCH ZLÚČENÍN . . Dostupné online.
- ↑ alifatické zlúčeniny. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, © 1999.
- ↑ Šablóna:BlueBook2013
- ↑ IUPAC, Compendium of Chemical Terminology, 2nd ed. (the "Gold Book") (1997). Online corrected version: (1995) "Homocyclic compounds". DOI:10.1351/goldbook.H02843
- ↑ LÓŠKA, Ladislav. Syntéza substituovaných 4-nitroizoxazolov . . Dostupné online.
- ↑ IUPAC, Compendium of Chemical Terminology, 2nd ed. (the "Gold Book") (1997). Online corrected version: (1995) "Carbocyclic compounds". DOI:10.1351/goldbook.C00818
- ↑ izocyklické zlúčeniny. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 345.
- ↑ IUPAC, Compendium of Chemical Terminology, 2nd ed. (the "Gold Book") (1997). Online corrected version: (1995) "Alicyclic compounds". DOI:10.1351/goldbook.A00216
- ↑ IUPAC, Compendium of Chemical Terminology, 2nd ed. (the "Gold Book") (1997). Online corrected version: (1995) "Heterocyclic compounds". DOI:10.1351/goldbook.H02798
- ↑ alicyklické zlúčeniny. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 83.
- ↑ aromatické systémy. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 115.
Pozri aj
- Cyklická zlúčenina
- Polycyklická zlúčenina
- Heterocyklická zlúčenina
- Bicyklická molekula
- Spiro zlúčenina
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ring (chemistry) na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk