A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Claudie Haigneréová | |
astronaut CNES/ESA | |
Št. príslušnosť | Francúzsko |
---|---|
Narodenie | 13. máj 1957 (67 rokov) Le Creusot, Saône-et-Loire, Francúzsko |
Iné zamestnanie | lekárka |
Čas vo vesmíre | 25 dní 14 hodín a 24 minút |
Kozmonaut od | 1985 |
Misie | EP-13 Sojuz TM-24/Mir/Sojuz TM-23 EP-2 Sojuz TM-33/ISS/Sojuz TM-32 |
Kozmonaut do | júna 2002 |
Claudie Haigneréová (* 13. máj 1957, Le Creusot, Saône-et-Loire, Francúzsko) je francúzska lekárka, kozmonautka a politička. V rokoch 1985-2002 bola kozmonautka agentúr CNES (do roku 1999) a ESA, na obežnú dráhu Zeme sa dostala dvakrát, prvýkrát v roku 1996 navštívila ruskú vesmírnu stanicu Mir, druhýkrát v roku 2001 strávila týždeň na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Celkom vo vesmíre strávila 25 dní, 14 hodín a 24 minút. V roku 2002 prešla na politickú dráhu, od júna 2002 do marca 2004 bola ministerkou poverenou vedou a novými technológiami a potom do mája 2005 ministerkou pre európske záležitosti.
Život
Lekárka
Claudie Haigneréová (do roku 2001 André-Deshaysová) sa narodila 13. mája 1957 v dvadsaťtisícovom Le Creusote, v stredofrancúzskom departemente Saône-et-Loire. Vyštudovala medicínu na univerzite v Dijone, špecializovala sa na biológiu a športové lekárstvo. V rokoch 1981-1984 sa orientovala na leteckú a kozmickú medicínu a na reumatológiu.[1] Od roku 1984 osem rokov pracovala na reumatologickej klinike a rehabilitačnom oddelení parížskej nemocnice Cochin.[2]
Kozmonautka
Roku 1985 bola vybraná medzi kozmonautov francúzskej kozmickej agentúry - Národného centra štúdií vesmíru (franc. Centre National d'Études Spatiales, CNES). Paralelne s kozmickým výcvikom v rokoch 1985-1990 pracovala v neurofyziologickom stredisku Národného strediska vedeckého výskumu (CNRS) v Paríži. Tu sa zúčastnila prípravy experimentov v oblasti ľudskej fyziológie pre let Jean-Loup Chrétiena na Mir roku 1988. V rokoch 1990-1992 bola zodpovedná za lekársky výskum v CNES.[1][2]
V októbri 1992 bola určená za náhradníčku Jean-Pierre Haignerého pre jeho let na Mir v júli 1993. V decembri 1994 bola vybraná na kozmický let v rámci rusko-francúzskeho programu Cassiopée - 13. návštevná expedícia na Mir. Výcvik v Hviezdnom mestečku začala v januári 1995.[1]
K prvému letu odštartovala 17. augusta 1996 v Sojuze TM-24 z kozmodrómu Bajkonur spolu s členmi 22. základnej expedície na Mir Valerijom Korzunom a Alexandrom Kalerim, v posádke lode bola zaradená ako kozmonaut-výskumník. Na Mire strávila dva týždne naplnené realizáciou experimentov programu Cassiopée z oblasti vesmírnej medicíny, fyziky a technológií. Na Zem sa vrátila v Sojuze TM-23 s vystriedanou posádkou 21. základnej expedície (Jurij Onufrijenko, Jurij Usačov). Let trval 15 dní, 18 hodín a 23 minút.[3]
Počas roku 1997 pracovala v Moskve vo funkcii francúzskeho reprezentanta v spoločnosti Stars, rusko-európskej spoločnosti poskytujúce komerčné zákazky pre nosiče Sojuz.[2] V máji 1998 sa vrátila do prípravy ako náhradníčka Jean-Pierre Haignerého pre dlhodobý rokov programu Persea, Haigneré mal stráviť pol roka (od februára do augusta 1999) na Mire ako člen 27. základnej expedície. V príprave prešla výcvikom pre Výstup do otvoreného vesmíru a získala kvalifikáciu palubného inžiniera Sojuzu a Miru. Počas letu pracovala v stredisku riadenia letov v Koroľove.[1]
K 1. novembru 1999 prešla do oddielu kozmonautov ESA. V decembri 2000 bola vymenovaná do 2. návštevnej expedície na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Do kozmu posádka Viktor Afanasjev, Haigneréová a Konstantin Kozejev vzlietla z Bajkonuru v lodi Sojuz TM-33 21. októbra 2001. Počas týždenného pobytu na stanici kozmonauti uskutočnili plánované experimenty v rámci rusko-francúzskeho programu Andromeda a vrátili sa v Sojuze TM-32. Let trval 20 dní a 20 hodín.[4]
Politička
V júni 2002 odišla z ESA do francúzskej vlády. Od júna 2002 do marca 2004 zastávala funkciu poverenej ministerky (franc. ministre déléguée) pre záležitosti vedy a nových technológií. V marci 2004 až máji 2005 bola poverenou ministerkou pre európske záležitosti.[1][2]
Rodina
Má dcéru Carlu-Anastázii André, narodenú roku 1998. V máji 2001 si vzala kolegu kozmonauta Jean-Pierre Haignerého.[1]
Referencie
- ↑ a b c d e f IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия Astronóm . Moskva: rev. 2009-01-20, . Kapitola Claudie André-Deshays (Haignere). Dostupné online. (po rusky)
- ↑ a b c d Astronaut biography. Claudie Haigneré (formerly André-Deshays) . ESA, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ HOLUB, Aleš. MEK. Malá encyklopédia kozmonautiky . REV. 2002-03-30, . Kapitola Sojuz TM-24. . Dostupné online. (po česky)
- ↑ Holub. . Kapitola Sojuz TM-24. (po česky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Claudie Haigneréová
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Claudie Haigneréová na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk