A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Súradnice: 39°27′16″S 0°21′01″Z / 39,454528°S 0,350364°Z
Ciudad de las Artes y las Ciencias (po valencijsky Ciutat de les Arts i les Ciències; doslova Mesto umení a vied) je reprezentatívne národné múzeum v španielskej Valencii z rokov 1991 – 2005. Tento projekt je dielom architekta Santiaga Calatravy. Patrí k jeho najväčším a najzložitejším dielam a stalo sa symbolom mesta Valencia.
Vznik komplexu
Veľký komplex venovaný kultúre a vede je súčasťou urbanistického kontextu, ktorý sa začal tvoriť vo Valencii po roku 1957. Vtedy bola kvôli ničivej povodni odklonená rieka Turia a v jej pôvodnom koryte vznikol pás zeme dlhý 8 km a široký 200 m, ktorý oddeluje staré mesto od prímorského letoviska Nazaret. Tento priestor bol v rokoch 1981 – 1988 upravený na park architektom Ricardom Bofillom. Jeho projekt zahrnul zelené plochy a vodné zrkadlá, ako spomienku na rieku, taktiež verejné priestory, športové areály a botanickú záhradu. Komplex bol v rokoch 1987 a 2001 rozšírený o Palác hudby José Marie de Paredes, Vedecké múzeum princa Filipa a Morský park, oceánografické múzeum o rozlohe 80 000 m², ktorého vyčnievajúca strecha je dielom architekta Félixa Candelu. Mestská správa (tzv. Generalitat) aby zdôraznila kultúrny význam Valencie sa rozhodla postaviť na tomto mieste národné múzeum. V roku 1991 zvíťazil Santiago Calatrava v súťaži na stavbu telekomunikačnej veže v západnej časti areálu (tá však bola v roku 1996 nahradená Palácom umenia) a onedlho bol poverený vypracovaním projektu na celý komplex o celkovej rozlohe 350 000 m², ktorý mal zahrnúť aj vedecké múzeum a planetárium.
Inšpirácia
Dominantnou inšpiráciou projektu je príroda ako matka a učiteľka: štvorica budov tohoto mestečka, rozložené pozdĺž osi východ-západ, je založená na biologických tvaroch, od kostry obrovského dinosaura, ktorá tvorý budovu Vedeckého múzea, cez oko planetária, určené k pozorovaniu oblohy, k lesu skamenelých stromov. Tieto zoomorfné konštrukcie sa odrážajú vo vodných zrkadlách, ktoré ich akoby symboly mora obklopujú a zdvojnásobujú ich už aj tak monumentálne rozmery, podobne ako je to u indického Tádž Mahal. Pri nočnom osvetlení budovy žiaria ako sugestívne a znepokojujúce architektonické objekty. Vytvorenie konštrukcií výhradne z bieleho betónu sa poprela materiálová rôznorodosť a podtrhla sa abstraktná a symbolická jednota budov.
Planetárium (L’Hemisferic)
Dokončené bolo v roku 1998. Tvarom pripomína obrovskú lastúru vystupujúcu z vodnej plochy o rozmeroch 1 300 x 200 m. Odrazom vo vode a znásobenou veľkosťou sa mení na ľudské oko, vnútri ktorého kupola kina IMAX predstavuje zreničku chránenú monumentálnym "viečkom" z ocele a skla o priemere 32 m, ktoré sa podľa potreby otvára a zatvára. Tým reguluje prúdy návštevníkov smerujúcich dnu. Vnútri je počítačovo ovládaný systém astronomickej projekcie, ktorý ukazuje celú nebeskú oblohu a jej telesá na ploche o priemere 24 m so sklonom 30o. Nespočetné možnosti osvetlenia, farieb a pohybov umožnujú vytvoriť úplne výnimočné predstavenie s využitím nekonečného množstva špeciálnych efektov na dokreslenie astronomických javov. K tomu slúži navyše 48 diaprojektorov, štyri videoprojektory a najnovší akustický systém. Do chodby v spodnom podlaží lemovaným arkádou s betónovými oblúkmi, ktorá podopiera strechu, boli umiestnené predajne, reštaurácie a ďalšie služby.
Vedecké múzeum princa Filipa
V roku 2000 ukončila líniu smerujúcu od východu k západu budova Vedeckého múzea princa Filipa. Táto veľká obdĺžniková stavba dlhá 214 m je utváraná modulovým opakovaním priečneho rezu. Na juh sa obracia plastickou konštrukciou z bieleho betónu, zatiaľ čo presklenná severná fasáda, pripomínajúca zmrzlý vodopád, vytvorený zo 4000 sklenených tabúľ, odhaľuje päť obrovských betónových stĺpov vnútri, ktoré ako stromy podopierajú schodisko a výťahy do vyšších podláží. Podľa uhlu pohľadov vyvoláva táto budova rôzne protichodné predstavy; minulosť vnímaná cez kostru obrieho dinosaura a prítomnosť zhmotnená v modernej zvlnenej fasáde. Vnútri sa nachádza dlhá výstavná sála venovaná vývoju života a posledným poznatkom na poli vedy a techniky, pričom expozícia je založená na interaktívnom pojatí. Prevracia tým tradičné didaktické pojatie výstavy, spája vzdelanie so zábavou. Krédo jeho riaditeľa Manuela Toharia znie: "Je prísne zakázané nedotýkať sa vystavených exponátov". Tri podlažia predstavujú tri veľké témy, ktorých sa divák zúčastní podľa odporúčaných trás. Expozícia, ktorá sa rozprestiera na viac než 42 000 m², zahrňuje taktiež zbierky, ktoré múzeu prenechal Severo Ochoa, nositeľ Nobelovej ceny za medicínu.
Umbraculo
Vzniklo rok po dokončení Vedeckého múzea princa Filipa, v roku 2001. Je situované rovnobežne s múzeom, ale o čosi vyššie. To návštevníkom umožňuje výhľad na celý komplex. Konštrukcia vytvorená opakovaním 55 bielych kovových oblúkov, vysokých 18 m, o celkovej dĺžke 320 m je modernou interpretáciou "zimnej záhrady", ktorá vo vnútri ukrýva na 50 rozličných druhov kvetín typických pre okolie Valencie a taktiež niekoľko stromov. Obľúbené sú medzi návštevníkmi kaleidoskopické efekty tejto stavby, ako aj galéria pod holým nebom predstavujúca sochy súčasných umelcov. V podzemnom podlaži sa nachádza kryté parkovisko pre autá a autobusy.
Palác umenia
Palác umenia je posledným dielom uzatvárajúcim komplex. Slávnostne ho otvorili 13. júla 2005. Stavba s unikátnou konštrukciou svojho druhu a vybavenia, ktoré jej umožňuje uviesť akékoľvek dielo z oblasti opery a veľkých hudobných predstavení, výrazne prispieva k posilneniu kultúrneho významu Valencie. Honosná strešná konštrukcia dlhá 230 m a vysoká 70 m ukrýva dve symetrické betónové škrupiny s auditóriom pre 1300 ľudí. Sedenie možno ľubovoľne upraviť pre usporiadanie opery, koncertov aj baletu. Ďalej je tu sála so 400 miestami pre komornú hudbu, divadlo a ďalšie predstavenia a nakoniec ešte krytá sála pod šírym nebom s kapacitou 2000 miest, ktorá ponúka úchvatný pohľad na celý komplex.
Zdroj
- MANFERTO, Valeria, et al Moderní architektura. Praha : Rebo, 2006. ISBN 80-7234-636-9. Kapitola Valeria Manferto De Fabianis, s. 140 – 151.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému architektonický komplex Mesto umení a vied.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk