Chu Š’ 胡適
čínsky filozof, spisovateľ a diplomat
Narodenie	17. december 1891 Šanghaj, dynastia Čching
Úmrtie	24. február 1962 (70 rokov) Tchaj-pej, Taiwan
Alma mater	Cornell University Columbia University
Profesia	diplomat, profesor, novinár, politik, spisovateľ a filozof
Rodičia	Hu Chuan, Feng Shundi
Podpis
Odkazy
Commons	Chu Š’
Biografický portál

Chu Š’ (čín. 胡適, pchin-jin: Hú Shì, * 17. december 1891, Šanghaj, Čína – † 24. február 1962, Tchaj-pej, Taiwan) bol čínsky politik, diplomat, filozof a spisovateľ. Bol šíriteľom liberalizmu a pragmatizmu v Číne. Na začiatku 20. rokov presadil v Číne používanie hovorovej čínštiny (paj-chua) v písanom prejave.^[1]

Život

Už v mladosti sa naučil po anglicky a v roku 1910 odišiel študovať do Spojených štátov. Vyštudoval filozofiu na Cornellovej (1914) a Kolumbijskej univerzite (1917), kde bol žiakom slávneho pragmatika Johna Deweyho.^[2] Do Číny sa vrátil roku 1917 a začal učiť na Pekinskej národnej univerzite. Roku 1919 vydal svoju najvýznamnejšiu filozofickú prácu Nástin dejín čínskej filozofie.

Od roku 1917 plánoval tiež svoju jazykovú reformu, verejnosti ju predstavil v časopise La Jeunesse, kde sa prezentovali reformisti z Hnutia za novú kultúru.^[3] Podporil reformu aj literárnymi pokusmi, v roku 1920 napríklad vydal básnickú zbierku Kniha experimentov, celú písanú v paj-chua. V roku 1922 nakoniec vláda vyhlásila paj-chua za národný jazyk. Tá tak vytlačila klasickú čínštinu, zjednodušila výučbu písania, priblížila sa obyčajným ľuďom a ich reči a stala sa hlavným nástrojom boja s negramotnosťou v Číne.

Po roku 1919 sa začal viac angažovať v politike, bol predstaviteľom nacionalistického (protijaponského) Hnutia štvrtého mája^[4], hlasno brojil proti marxizmu, ale po čase sa dostal do sporov aj s nacionalistami, ktorým jeho pragmatizmus a liberalizmus tiež nevyhovoval.

V rokoch 1938 – 1942 bol veľvyslancom vo Washingtone. Po roku 1945 bol rektorom Pekinskej národnej univerzity, avšak po uchopení moci komunistami musel odísť z krajiny. Žil najprv v New Yorku, neskôr na Taiwane, pre ktorý začal znovu pracovať ako diplomat, roku 1957 bol jeho zástupcom v OSN. V roku 1958 sa postavil na čelo taiwanskej akadémie vied (Academia Sinica), viedol ju až do svojej smrti v roku 1962.

Referencie

1. ↑ CHAN, Lien. Hu Shih. Chinese leader and scholar . Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, . Dostupné online. (po anglicky)
2. ↑ Hu Shih . encyclopedia.com, . Dostupné online. (po anglicky)
3. ↑ MAIR, Victor. Hu Shih and Chinese Language Reform . chinaheritage.net, 2017-02-08, . Dostupné online. (po anglicky)
4. ↑ FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9. S. 307, 313, 314, 316.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chu Š’

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chu Š’ na českej Wikipédii.