A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Chu Š’ 胡適 | |
čínsky filozof, spisovateľ a diplomat | |
Narodenie | 17. december 1891 Šanghaj, dynastia Čching |
---|---|
Úmrtie | 24. február 1962 (70 rokov) Tchaj-pej, Taiwan |
Alma mater | Cornell University Columbia University |
Profesia | diplomat, profesor, novinár, politik, spisovateľ a filozof |
Rodičia | Hu Chuan, Feng Shundi |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Chu Š’ |
Chu Š’ (čín. 胡適, pchin-jin: Hú Shì, * 17. december 1891, Šanghaj, Čína – † 24. február 1962, Tchaj-pej, Taiwan) bol čínsky politik, diplomat, filozof a spisovateľ. Bol šíriteľom liberalizmu a pragmatizmu v Číne. Na začiatku 20. rokov presadil v Číne používanie hovorovej čínštiny (paj-chua) v písanom prejave.[1]
Život
Už v mladosti sa naučil po anglicky a v roku 1910 odišiel študovať do Spojených štátov. Vyštudoval filozofiu na Cornellovej (1914) a Kolumbijskej univerzite (1917), kde bol žiakom slávneho pragmatika Johna Deweyho.[2] Do Číny sa vrátil roku 1917 a začal učiť na Pekinskej národnej univerzite. Roku 1919 vydal svoju najvýznamnejšiu filozofickú prácu Nástin dejín čínskej filozofie.
Od roku 1917 plánoval tiež svoju jazykovú reformu, verejnosti ju predstavil v časopise La Jeunesse, kde sa prezentovali reformisti z Hnutia za novú kultúru.[3] Podporil reformu aj literárnymi pokusmi, v roku 1920 napríklad vydal básnickú zbierku Kniha experimentov, celú písanú v paj-chua. V roku 1922 nakoniec vláda vyhlásila paj-chua za národný jazyk. Tá tak vytlačila klasickú čínštinu, zjednodušila výučbu písania, priblížila sa obyčajným ľuďom a ich reči a stala sa hlavným nástrojom boja s negramotnosťou v Číne.
Po roku 1919 sa začal viac angažovať v politike, bol predstaviteľom nacionalistického (protijaponského) Hnutia štvrtého mája[4], hlasno brojil proti marxizmu, ale po čase sa dostal do sporov aj s nacionalistami, ktorým jeho pragmatizmus a liberalizmus tiež nevyhovoval.
V rokoch 1938 – 1942 bol veľvyslancom vo Washingtone. Po roku 1945 bol rektorom Pekinskej národnej univerzity, avšak po uchopení moci komunistami musel odísť z krajiny. Žil najprv v New Yorku, neskôr na Taiwane, pre ktorý začal znovu pracovať ako diplomat, roku 1957 bol jeho zástupcom v OSN. V roku 1958 sa postavil na čelo taiwanskej akadémie vied (Academia Sinica), viedol ju až do svojej smrti v roku 1962.
Referencie
- ↑ CHAN, Lien. Hu Shih. Chinese leader and scholar . Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Hu Shih . encyclopedia.com, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ MAIR, Victor. Hu Shih and Chinese Language Reform . chinaheritage.net, 2017-02-08, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9. S. 307, 313, 314, 316.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chu Š’
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chu Š’ na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk