A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Buzuki (novogr. Μπουζούκι) je grécky strunový brnkací nástroj, pôvodne z Anatólie. Prvé zmienky o tomto nástroji spadajú do Grécka, do 4 stor. pred Kr. Išlo pôvodne o nástroj, ktorý Gréci prevzali od anatólskych civilizácií, strunový nástroj podobný buzuki používali už Chetiti. Tento helenistický grécky nástroj s nazýval pandurion a mal tri struny. V byzantskej dobe patril tento nástroj medzi najpopulárnejšie nástroje, a bol používaný aj na cirkevné spevy, nazýval sa tamburas. Po páde Byzantskej ríše tento nástroj prevzali Turci s stal sa tiež tureckým ľudovým nástrojom. V tejto dobe sa zaužívalo aj pomenovanie buzuki, ktoré pochádza z perzštiny, konkrétne zo spojenia tambur-e bozorg (veľká tambura). Tento nástroj bol populárny u Grékov zo západnej Malej Ázie, z Iónie, počas celého trvania Tureckého sultanátu. V materskom Grécku sa brnkacie nástroje vyskytovali hlavne ako sprievod k dychovým nástrojom. Ale práve v pevninskom Grécku sa udržalo pôvodné pomenovanie tamburas, v Malej Ázií sa používal názov buzuki, hoci tieto dva nástroje sa od seba líšili veľkosťou (tamburas bol väčší).
Moderný vývoj
Približne v roku 1900 boli v mestách Smyrna a Konštantinopol otvorené grécke taverny s typickou maloázijskou gréckou hudbou. V Smyrne bola populárna taverna Kafé Áman. V roku 1921, po vojne a tureckej genocíde podpísalo Grécko a Turecko výmenu obyvateľstva. Maloázijskí Gréci sa teda po tisíckach rokoch vrátili do materského Grécka. Gréci z Konštantínopolu a zo Smyrny priniesli do Grécka tradičnú mestskú kultúru a aj buzuki. Spočiatku bola táto hudba populárna v gréckom podsvetí, no už čoskoro sa stalo Buzuki populárnym nástrojom aj u bežného ľudu. Vznikol hudobný štýl rembetiko, prvý buzuki štýl. Išlo o hudbu gréckeho podsvetia a aténskej nižšej mestskej vrstvy, ktorú tvorili najmä grécki prisťahovalci z Malej Ázie. Buzuki bolo v tejto dobe dokonca zákonom vlády Joannisa Metaxasa zakázané. Významným predstaviteľom tohto štýlu bol Markos Vamvakaris, ktorý sa preslávil piesňami hranými na buzuki ako Frangosyriani, či Diazigio. V roku 1935 sa vytvorila prvá rembetiko kapela, teda aj prvá organizovaná moderná kapela s buzuki, ktorú viedol práve Vamvakaris a tiež významný hudobník Stratos Pajumtzis. Po druhej svetovej vojne bolo buzuki populárne u väčšiny ľudu. Jeho vzhľad upravil definitívne do finálnej trojchordovej podoby v 50. rokoch významný hudobník Manolis Chiotis, čo umožnilo širší výber melódií. Od 60. rokov sa tento nástroj stal typickým pre grécku hudbu a bol spopularizovaný aj vďaka slávnym filmom ako Grék Zorba. Zo starého gréckeho tanca syrtos sa v šesťdesiatych rokoch vyvinul žáner syrtaki, hrané na buzuki. Práve Chiotis je dnes považovaný za najlepšieho hráča na tento nástroj, na ktorý hral veľmi rýchlo a často kombinoval grécke a latinskoamerické hudobné žánre.
Slávne piesne hrané na buzuki Siko chorepse Syrtaki, I Margarita I Margaro, či Oniro demeno. V nasledujúcich rokoch sa preslávili najmä skladatelia Mikis Theodorakis (zložil pieseň Zorbas), Jorgos Zambetas, Manos Loizos, Manos Chatzidakis (preslávil sa aj piesňou Deti z Pirea), Stavros Xarchakos, Stavros Kujumtzis, a spevák Giorgos Dalaras. Dnes je buzuki v Grécku veľmi populárne a vznikol i populárny orientálny štýl tsifteteli, akýsi návrat ku klasickej maloázijskej gréckej hudbe.
Z buzuki sa vyvinulo i baglamas (akési menšie buzuki).
Od Grékov prevzali buzuki dokonca aj Íri. Buzuki sa popri tradičnej gréckej hudbe stalo dnes najpopulárnejším gréckym hudobným nástrojom a používa sa takmer vo všetkých hudobných štýloch Grécka. Používa sa aj v populárnej modernej hudbe. Nástroje podobné buzuki sú hlavne turecké, arabské a indické citary, ale aj balkánske mandolíny, ako aj chorvátska tambura a mandolína z Talianska.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému buzuki.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk