A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bulat Okudžava | |
ruský básnik, spevák, skladateľ, prozaik a scenárista | |
Bulat Okudžava v roku 1976 | |
Narodenie | 9. máj 1924 Moskva, Rusko |
---|---|
Úmrtie | 12. jún 1997 (73 rokov) Paríž, Francúzsko |
Odkazy | |
Commons | Bulat Šalvovič Okudžava |
Bulat Šalvovič Okudžava, (rus. Булат Шалвович Окуджава; * 9. máj 1924, Moskva, Rusko – † 12. jún 1997, Paríž, Francúzsko) bol ruský spisovateľ, prozaik, skladateľ a scenárista. Je autorom asi dvesto piesní skomponovaných na vlastné verše. Okudžava začiatkom 50. rokov vytvoril nový žáner autorskej piesne, v čom mal mnoho nasledovníkov, a priniesol nové ponímanie textu piesne.
Život
Narodil sa 9. mája 1924 v Moskve v komunistickej rodine prisťahovalcov z Tbilisi. Otec bol Gruzínec a matka Arménka. Bývali na ulici Arbat, kde je teraz umiestnená Okudžavova socha.
Onedlho po Bulatovom narodení išiel otec pracovať na Kaukaz, kde zastával funkciu komisára Gruzínskej divízie. Mama ostala v Moskve, pracovala v straníckom aparáte. Otec sa medzitým stal tajomníkom Tbiliského mestského výboru komunistickej strany, avšak dostal sa do konfliktu s Lavrentijom Berijom, preto sa obrátil na najvyššieho predstaviteľa gruzínskej komunistickej strany Sergo Ordžonikidzeho s prosbou, aby ho preradili na stranícku prácu v Rusku. Dostal umiestenku na Ural ako stranícky pracovník v závode na výrobu vagónov a rodina ho nasledovala.
Po zatknutí rodičov v roku 1937 (otca nespravodlivo obvinili a zastrelili, matku poslali do karagandského tábora – gulagu, odkiaľ sa vrátila až roku 1955) sa Bulat spolu s bratom vrátil do Moskvy, kde býval u babičky. V roku 1940 sa presťahoval k príbuzným do Tbilisi a po štúdiách začal pracovať v sústružníckej dielni. O dva roky neskôr odišiel ako dobrovoľník na front. Po dvojmesačnom výcviku ho presunuli na severokaukazský front ako mínometníka a delostreleckého telegrafistu.
K tomuto obdobiu sa viaže aj jeho prvá pieseň z roku 1943 – Ťažko sa nám zaspávalo v chladných vagónoch (Нам в холодных теплушках не спалось), ktorej slová sa však nezachovali. Nasledujúca pieseň je z roku 1946 – Stará študentská pieseň (Старинная студенческая песня).
Po vojne Okudžava študoval na Tbiliskej štátnej univerzite a po jej skončení v roku 1950 začal pracovať ako učiteľ ruského jazyka a literatúry v dedinskej škole v dedine Šamordino. V roku 1956 začal v Moskve vystupovať ako autor veršíkov, ktoré zhudobnil pre gitaru a veľmi rýchlo si tak získal popularitu. Dostal miesto redaktora vo vydavateľstve Mladá garda (Молодая гвардия), neskôr sa stal vedúcim sekcie poézie v známom časopise Literárne noviny a angažoval sa aj v práci literárneho spolku Magistrály. Od roku 1961 sa zaoberal výhradne len tvorivou činnosťou. V roku 1962 sa stal členom Spolku spisovateľov Sovietskeho zväzu.
Umrel v Paríži 12. júna 1997. Pochovaný je na moskovskom Vagankovskom cintoríne.
Bulat Okudžava bol dvakrát ženatý. Prvá žena Galina Vasilijevna Smoľaninova mu porodila syna Igora. S druhou manželkou Oľgou Vladimirovnou Arcimovičovou mal syna Antona.
Tvorba
Bulat Okudžava je autorom mnohých piesní k filmom (napr. Slamený klobúk – Соломенная шляпка). V roku 1970 bol v kinách uvedený film Bieloruská stanica (Белорусский вокзал), v ktorom si našla miesto aj pieseň na slová Tu vtáky nespievajú (Здесь птицы не поют).
Okrem filmových piesní vytvoril aj mnoho vlastných. V Sovietskom zväze jeho piesne vychádzali na LP platniach od polovice 70. rokov. V zahraničí vyšla prvá platňa s piesňami Bulata Okudžavu v roku 1986 v Paríži. Jeho piesne sa šírili prostredníctvom magnetofónových kaziet medzi ruskou inteligenciou aj za hranicami ZSSR.
Piesne typu Chyťme sa za ruky, priatelia (Возьмемся за руки, друзья) alebo Pokiaľ sa Zem ešte krúti (Пока Земля ещё вертится) sa stali hymnami mnohých zjazdov Klubu tvorivých piesní. Tento klub bol neformálnym hnutím, v ktorom sa združovali milovníci autorskej piesne.
Okrem piesní, ktoré skladal na vlastné texty, Okudžava bol činný aj v oblasti prekladu a v próze. Do ruštiny preložil a zhudobnil niekoľko básní poľskej poetky Agnieszky Osieckej. V roku 1961 debutoval ako prozaik autobiografickou poviedkou Ahoj, školák (Будь здоров, школяр), ktorá samostatne vyšla v roku 1987. Nasledovali príbehy Chudák Avrosimov (Бедный Авросимов; 1969), ktorého dej rozpráva o tragických stránkach hnutia dekabristov, a Dobrodružstvá Šipova, alebo starodávny vaudeville (Похождения Шипова, или Старинный водевиль; 1971).
Z románovej tvorby stojí za povšimnutie dvojdielny román Putovanie diletantov (Путешествие дилетантов; prvá časť z roku 1976, druhá časť z roku 1978), spracovaný podľa historického materiálu z 19. stor. a Stretnutie s Bonapartom (Свидание с Бонапартом; 1983).
Vydal mnoho zbierok básní, medzi inými aj Lyrika (1956), Ostrovy (1959), Cestou k Tinatin (1964), Veselý bubeník (1964), Veľkodušný marec (1967), Arbat, môj Arbat (1976) a Básne (1984).
Na margo okupácie Česko-Slovenska v roku 1968 povedal, že v krajine nebude hrať dovtedy, kým okupačné vojská neodídu preč. Svoj sľub splnil – v Prahe koncertoval až v 90. rokoch.
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Bulat Šalvovič Okudžava
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bulat Šalvovič Okudžava
Zdroje
- БУЛАТ ОКУДЖАВА – ПЕСНИ, Мелодия, 1979, Станислав Рассадин, STEREO, C 60-13331-32
- Tokár Milan: Orchester dobrej nádeje, Tatran, Bratislava, 1987, Stanislav Rassadin
- Okudžava Bulat: Môj Arbat, Smena, Bratislava, 1987
- Okudžava Bulat: Půlnoční trolejbus, KPD, Praha, 1981
- http://lib.ru/PROZA/OKUDZHAWA
- http://lib.rus.ec/b/147790 Archivované 2010-07-18 na Wayback Machine
- http://www.bokudjava.ru/
- http://www.bards.ru/Okoudjava/index.htm Archivované 2010-10-28 na Wayback Machine
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Česká Wikipedie
Česko
Česko na Eurovision Song Contest
Čtvrtá vláda Roberta Fica
1864
1894
1924
1974
1983 v hudbě
2004
23. duben
24. duben
25. duben
29. duben
3. květen
7. květen
9. květen
Achmat Kadyrov
Alexander Reichenberg
Americký dolar
Anděl (cena)
Bernard Hill
Bitva u Helgolandu
Bluegrass
Bulat Okudžava
César Luis Menotti
Colorado (album, Kabát)
Commons:Featured pictures/cs
Dánsko-německá válka
Demo (hudba)
Dlouhý pochod (raketa)
Dole v dole
Encyklopedie
Eska Cheb
Eurovision Song Contest
Eurovision Song Contest 2024
FGM-148 Javelin
Finsko
Frank Stella
Giovanna Marini
GRU
Helena Langšádlová
Hladomor v Pásmu Gazy
Hlavní strana
HMS P311
Humza Yousaf
Impeachment
Jean Girault
Jiří Bušek
Joe Biden
Josef Vojtek
Kabát (hudební skupina)
Kauza Vrbětice
Koncentrační tábor Lety
Kosmodrom Wen-čchang
Krize v Rudém moři
Lety (okres Písek)
LGBT práva v Česku#Tranazice
Má ji motorovou
Měsíc
Mšička révokaz
Maryša
Metro v Praze
Milan Špalek
Miroslav Imrich
Miroslav Macek
Muzeum romské kultury
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní centrála proti organizovanému zločinu
Národní divadlo
Nadace Wikimedia
Občanský zákoník (Česko, 2012)
Odvrácená strana Měsíce
Ota Váňa
Písek (město)
Palachův pylon
Památník holokaustu Romů a Sintů v Čechách
Pancéřování
Petr Novotný (sklář)
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Praha
Prezident Spojených států amerických
Protitanková řízená střela
Radek Hurčík
Richard Tandy
Rock
Rolled Homogeneous Armour
Rozhlas a televize Slovenska
Ruská invaze na Ukrajinu
Rusko
Seznam hlav Čečenska
Seznam ministrů pro vědu a výzkum České republiky
Seznam prvních ministrů Skotska
Simona Postlerová
Skotská národní strana
Skotsko
Slovensko
Soubor:Carl Neumann - Søtræfningen ved Helgoland - 1865.jpg
Soubor:FGM-148 Javelin - ID 061024-A-0497K-004.JPEG
Soubor:Kabát – Dejme dětem šanci 2019 05.jpg
Soubor:Palachuv pylon.jpg
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Special:CentralAutoLogin/start?type=1x1
Spojené království
Spojené státy americké
Sterilizace (antikoncepce)
Třída T (1936)
Tchaj-wan
Teplice
Thrash metal
Tomáš Krulich
Transgender
Transsexualita#Přeměna
Ukrajina
Válka Izraele s Hamásem (2023–2024)
Výbuchy muničních skladů ve Vrběticích
Veřejnoprávní médium
Vilém Mrštík
Vláda Petra Fialy
Vypich
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikimedia Česká republika
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Základní vojenská služba
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk