A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bukovina (po rumunsky: Bucovina, po ukrajinsky: Буковина , po nemecky: Buchenland alebo Bukowina, po poľsky: Bukowina, po maďarsky: Bukovina) bola historická krajina, v rokoch 1775-1918 súčasť Rakúskej monarchie, v súčasnosti rozdelená medzi Rumunsko a Ukrajinu.
Pôvod názvu
Pomenovanie Bukovina sa začalo používať roku 1775 po anexii príslušného územia Rakúskou monarchiou. Pomenovanie má slovanský pôvod a je odvodené od slova buk, keďže územie bolo zarastené prevažne bukmi.
Dejiny
Starovek
Od starovekých rímskych čias obývali územie Bukoviny Dákovia, od ktorých Rumuni odvodzujú svoj pôvod.
Stredovek
V 5. storočí územie získali Avari a po nich sa v regióne usadili Slovania. V 10.-11. storočí územie patrilo ku Kyjevskej Rusi. Od 14. storočia bolo územie súčasťou Moldavského kniežatstva s centrom v meste Suceava (od roku 1388). V 15. storočí sa o niektoré časti tohto územia sporili Moldavské kniežatstvo a Poľsko. V tomto období, počas vlády Ştefan cel Mare a jeho nástupcov vznikli maľované kláštory v mestách Moldoviţa, Putna, Suceviţa a Voroneţ. Spolu s ich slávnymi freskami patria k najväčšiemu kultúrnemu dedičstvu súčasného Rumunska.
Osmanské obdobie
Od roku 1514 sa Bukovina ako súčasť Moldavského kniežatstva dostala do závislosti od Osmanskej ríše. V roku 1769 po postupných porážkach a ústupe Osmanských Turkov z Balkánu Bukovinu obsadili vojská Ruska a v roku 1774 Rakúskej monarchie. Región Bukoviny v júni 1783 navštívil osobne rímsko-nemecký cisár Jozef II.
Habsburské obdobie
Roku 1775 Bukovina podľa Konštantínopolskej dohody pripadla Rakúskej monarchii. Do roku 1786 bola pod vojenskou správou a spravovali ju menovaní guvernéri (v rokoch 1774 - 1778 barón Gábor Splényi a v rokoch 1778 - 1786 barón Karl Enzenberg).[1] Neskôr bola spravovaná ako súčasť Haliče, v rokoch 1849 - 1918 bola Bukovina jednou z korunných krajín habsburskej monarchie. Od čias cisára Jozefa II. na Bukovine existovalo ukrajinské, rumunské, nemecké, poľské, maďarské a židovské školstvo. V roku 1857 na území s rozlohou 10440 km² žilo 455 800 obyvateľov. Z toho tvorili Rumuni 44,6 % (hlavne na juhu, v rôznych spoločenských triedach), Ukrajinci 38,2 % (vrátane Rusínov, prevažne roľníci a pastieri), Nemci 6,4 % (prevažne úradníci, remeselníci, inžinieri), Židia 6,4 % (žijúci prevažne v mestách, obchodníci, remeselníci, lekári, advokáti), Poliaci 3 % (žijúci prevažne v mestách - v Černovci tvorili v roku 1910 po Židoch druhú najväčšiu etnickú skupinu s počtom 15 412 ľudí), Maďari 1,6 % a iní. Začiatkom 19. storočia prišli do Bukoviny aj prví slovenskí kolonisti (prví asi z Trenčianskej stolice, neskorší najmä z Kysúc). Slováci osídlili dediny Stará Huta, Nová Huta, Nový Solonec (rum.: Solonețu Nou) a Poiana Micului.
Bukovina bola prevažne poľnohospodárskou krajinou (v roku 1880 až 3/4 obyvateľstva sa živilo poľnohospodárstvom). Významnú časť ekonomiky tvorila ťažba dreva, pretože región bol husto pokrytý lesmi (v roku 1820 mal región 480 770 ha lesov[2]). V Černovci bývali veľké trhy s dobytkom. V roku 1902 ešte 60 % roľníckych hospodárstiev malo menej ako 2 ha pôdy, keďže 40% pôdy zaberali veľkostatky. Pastierstvo prevažovalo najmä v horských oblastiach krajiny.
Zánik Rakúsko-uhorskej monarchie
Počas 1. svetovej vojny sa v Bukovine odohralo niekoľko bitiek medzi ústrednými veľmocami a Ruskom. Územie po vojne pripadlo Rumunsku, čo bolo potvrdené saintgermainskou zmluvou. 28. júna 1940 podľa paktu o neútočení severnú časť anektoval ZSSR, väčšina nemeckého obyvateľstva územie Bukoviny opustila. V roku 1941 ju Rumuni dobili späť. Väčšina židovskej menšiny bola deportovaná do koncentračných táborov. V roku 1944 bola Bukovina Moskovskou zmluvou opäť rozdelená: sever sa stal súčasťou ZSSR (Ukrajinskej SSR, dnešnej Ukrajiny) a juh zostal Rumunsku.
Väčšina historického územia Bukoviny je dnes súčasťou župy Suceava v Rumunsku a Černovickej oblasti na Ukrajine.
Národnosti
Ukrajinská Bukovina
Podľa oficiálneho sčítania obyvateľstva z roku 1995 bola národnostná skladba v Černovickej oblasti nasledovná:
- 70 % Ukrajinci
- 10 % Rumuni
- 9 % Moldavci
- viac ako 6 % Rusov
- 1.7 % Židia
- 0,5 % Poliaci
Rumunská menšina obýva prevažne južnú časť Černovickej oblasti, väčšinu tvoria v týchto okresoch:
- Herţa – 95 %
- Novoselitza (Noua Suliţă) – 61 %
- Hylboka (Adâncata) – 50 %
- Storozhinetz (Storojineţ) – 30 %
Rumunská Bukovina
V rumunskej časti v župe Suceviţa bola národnostná skladba v roku 1992 nasledovná:
- 96,6 % Rumuni
- 1,4 % Ukrajinci
- 0,7 % Rómovia
- 0,3 % Nemci
- 0,4 % Poliaci
- 0,1 % Maďari
Referencie
- ↑ ÚRADNÍK, V.: Slováci v Bukovine. Martin 1993, s. 8.
- ↑ ÚRADNÍK, V.: Slováci v Bukovine. Martin 1993, s. 9.
Literatúra
- ÚRADNÍK, Vendelín: Slováci v Bukovine. Martin : Matica slovenská 1993, 155 s. + obrazové prílohy. ISBN 80-7090-231-0
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bukovina (krajina)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk