A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Budova Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity | |
Budova školy | |
Pohľad na budovu z Námestia Slobody
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Bratislavský |
Okres | Bratislava I. |
Mesto | Bratislava |
Mestská časť | Staré mesto |
Súradnice | 48°9′4.54″S 17°6′39.07″V / 48,1512611°S 17,1108528°V |
Vznik | 1950 |
Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
Pred r. 2002[1] | |
- názov | Fakulta architektúry a dizajnu STU |
ÚZPF[2] | |
- číslo | 829/1 |
- dátum zápisu | 7. 10. 1986 |
Poloha v rámci Bratislavy
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Budova Fakulta architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity je objekt FAD STU a národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky vedená pod identifikačným číslom 101-829/0, ktorá sa nachádza na Námestí slobody č. 19 v Bratislave. Svojím charakterom a komplexným riešením možno túto budovu považovať za jedno z vrcholových diel architekta Emila Belluša. Presviedča nás o tom jej architektonický a priestorový koncept, celkové technické vybavenie, riešenie detailov a použitá škála materiálov a ich vysoké technické a remeselné zvládnutie.
História stavby
Už v rokoch 1947-1949 vytvoril Emil Belluš projekt Pavilónu teoretických ústavov SVŠT pre práve založenú školu. Pavilón bol realizovaný ako jediný objekt urbanistického konceptu zástavby a umiestnenia fakúlt STU. Realizácia sa uskutočnila v rokoch 1950-1952. Budova bola určená predovšetkým na výchovu architektov.
Kompozícia budovy
Objekt je symetricky koncipovaný na celú šírku Námestia Slobody do jeho juhozápadnej časti. V hmotnej skladbe používa pri dodržaní jednotnej výšky hlavnej rímsy priam klasicky osvedčené princípy akcentu a gradácie: stredná časť je z priestoru odstúpená, výstižnejšie povedané stiahnutá od oboch krídel do námestia, ako by si vytvárala v ulici priestor pre hmotovo vrstvený konkávny vstup. Toto „vytlačenie hmoty" sa prejavilo do priestoru námestia vystúpením plató s monumentálnym trojdielnym schodiskom. Obojstranné vertikálne odpichnutie bočných krídiel je zvýraznené hlbokými lodžiami. Dominantnosť ťažiskovej hmoty objektu do námestia zvýrazňuje nielen trojdielny vysoký rád presklenia vestibulu a predsadené monumentálne schodisko, ale aj umiestnenie štátneho znaku pod priebežnú pavlač ateliérov pod hlavnou rímsou a nakoniec aj dĺžkovo redukovaná vzdušná strešná nadstavba, spájajúca dve vertikálne jadrá objektu. Krídlo s jednotnou rímsou, ale opticky rozdielnou od následných častí objektu, orientované do Kollárovho námestia, výškovo veľmi dobre korešponduje s okolitou zástavbou. Cez priestor tohto námestia vzniká veľmi dobrý nielen architektonický, ale aj mierkový dialóg s neskoršie postavenou Chemickou fakultou STU od Vladimíra Kafríka. K Banskobystrickej ulici sa toto krídlo s aulou a s dekanátom výškovo redukuje na vyvýšenú dvojpodlažnú hmotu. Toto riešenie veľmi dobre zapadá do mierky zástavby Banskobystrickej ulice, akoby sa vnárala do zelených parkov Grassalkovichovho a Vládneho paláca, ako aj vlastného predpolia budovy a Námestia SNP.
Dispozícia budovy
Os symetrie päť podlažnej budovy prechádza cez dvoj podlažný foyer v dôsledku čoho interiér nadobudol dôstojnosť a vážnosť. Koncové časti chodieb uzatvárajú priestory katedier, čím je zabezpečený pokoj pri práci vyučujúcich a pri výskumnej činnosti, kým do vnútornej, frekventovanej časti budovy je posunutý školský ruch. Aj v tomto diele sa prejavila autorova snaha a dômyselnosť prevádzky a o psychologicky účinok objektu nielen na poslucháčov ale aj na verejnosť. Dôsledne vyriešil problémy životnosti aj údržby tak celku ako aj detailu.
Konštrukčné a materiálové riešenie
Objekt má rozmanitú dispozíciu v pôdoryse i po výške, nosné konštrukcie s rôznym rozpätím a zaťažením, čomu v povojnovom období najlepšie zodpovedal monolitický železobetón. Zmena počtu traktov po výške sa rieši pomocou vysokých pozdĺžnych stenových nosníkov v rámci chodbových stien. Nad vstupným vestibulom je to jeden stredový stenový nosník pôsobiaci na výšku jedného podlažia (výška cca 5,15 m) a na rozpätie cca 20,0 m. Tento nosník prenáša zaťaženie od troch dvojtraktových podlaží. Nad vstupným vestibulom je kazetový strop. Aula je zabudovaná na celú šírku budovy t. j. 15,60 m a dĺžku cca 17,0 m. Veľkorozponové konštrukcie sú staticky veľmi exponované, tým viacej, že v stenách sú dverné otvory, ktoré spôsobujú veľké koncentrácie napätí. Toto riešenie i dnes by sa pokladalo za progresívne. Problémom železobetónových skeletov so stenovými konštrukciami je určité obmedzenie variability a flexibility, pretože vytváranie komunikačných a inštalačných otvorov v staticky exponovaných železobetónových stenách je obťažné až nemožné.
Fasáda
Osobitú pozornosť si vyžadujú z hľadiska výtvarného cítenia autora vonkajšie keramické obklady. Tento typicky funkcionalistický povrch fasád využíva na tú dobu normálnu a pre nás počas socializmu i dnes takmer nedosiahnuteľnú škálu sortimentu tvaroviek - lícoviek: od okenných parapetov a ostení až po rímsu. V exteriérovej časti sekunduje dominantnému keramickému obkladu typicky bellušovský kameň - travertín v sokloch a nadstavbách vonkajších schodíšť či terás. Kamenárske práce v tomto objekte sú veľmi silnou zložkou nielen architektonickej invencie, ale aj vtedajšej, remeselnej zručnosti: rozmerne; masívne kamenné stupne, kombinácia nielen materiálová, ale aj špárorez dlažby vestibulu sú toho dokladom. Výplne stavebných otvorov sú ďalšou: kapitolou, ktorá si zaslúži pozornosť: väčšinu okenných výplní tvoria šesťdielne drevené okná komponované do štvorca v strede s vymedzením dvojice veľkých otváracích krídiel, ostatné štyri sú sklopné vetračky. Tieto okná sa stali typickými v typových projektoch škôl.
Kontaktné údaje
- Fakulta architektúry a dizajnu STU
- Námestie Slobody 19
- 812 45 Bratislava 1
- tel.: ++421 2 57276 215
- fax: ++421 2 52921533
Použitá literatúra
Referencie
- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných NKP . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Budova Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk