A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
MQ-25 Stingray | |
Demonštrácia MQ-25 v zariadení Boeingu v St. Louis | |
Typ | Bezpilotné lietadlo |
---|---|
Výrobca | Boeing |
Prvý let | 19. september 2019 |
Charakter | vo vývoji |
Hlavný používateľ | United States Navy |
Vyrobených | 1 prototyp |
MQ-25 Stingray je americké bezpilotné lietadlo na dopĺňanie paliva za letu, ktoré je určené na operácie z lietadlových lodí. MQ-25 Stingray umožní predĺžiť bojový dolet iných palubných lietadiel, ako sú F/A-18 Super Hornet, EA-18G Growler alebo F-35C.
Na zrýchlený vývoj tohto tankera lietadiel dali podnet narastajúce vojenské schopnosti Číny a Ruska. Tieto krajiny už disponujú modernými protilodnými strelami, ktorými dokážu udržať americké lietadlové lode v dostatočnej vzdialenosti od oblasti bojov, čím im zabránia účinne sa zapojiť do bojovej činnosti.
Americké námorníctvo plánuje nakúpiť 72 lietadiel MQ-25 Stingray, ktoré budú pôsobiť z lietadlových lodí triedy Nimitz a triedy Ford. Konečný počet obstaraných lietadiel však bude závisieť aj od jednotkovej ceny MQ-25. Správa z decembra 2022 uvádza, že celkové náklady na program MQ-25 už dosahujú 16,5 miliardy dolárov. V nadväznosti na to odhady rozpočtu námorníctva na fiškálny rok 2024 uvádzajú, že jednotkové náklady na MQ-25 by mali byť 136,2 milióna dolárov.
Vznik a vývoj
V roku 2006 rozbehlo americké námorníctvo činnosti, ktoré by viedli k vývoju lietadla bez osádky schopného pôsobiť z paluby lietadlových lodí. USN najskôr požadovalo údernú platformu s vlastnosťami stealth, ktorá by mala vyšší dolet, ako palubná stíhačka a dokázala by preniknúť aj sofistikovanou protivzdušnou obranou nepriateľa. No v roku 2011 požiadavky na stealth a úderné vlastnosti ustúpili do pozadia a vznikol nový koncept. Ten požadoval rýchly vývoj bezpilotného lietadla, ktoré by bolo schopné vykonávať protiteroristické úlohy nízkej intenzity v prípade, že Spojené štáty stratia prístup k svojím základniam v juhovýchodnej Ázii. V rámci programu Unmanned Carrier Launched Airborne Surveillance and Strike (UCLASS) prebiehal v roku 2012 vývoj nového drona, ktorý by sa využíval na spravodajstvo, sledovanie a prieskum.[1] Vnútorný názov tohto novovyvíjaného lietadla bol RAQ-25A.
Vo februári 2016 americké námorníctvo oznámilo, že program UCLASS prerobili a jeho hlavný cieľ je vývoj bezpilotného tankovacieho lietadla. Žiadosť o zaslanie svojich návrhov dostali štyri letecké spoločnosti - Boeing, Northrop Grumman, Lockheed Martin a General Atomics. V tom čase sa rátalo s tým, že prvé lietadlá Stingray sa zavedú do služby v roku 2020.[2]
Firma Northrop Grumman chcela postaviť tankovacie lietadlo na základe X-47B, no v októbri 2017 zo súťaže odstúpila. General Atomics predstavil v októbri 2017 vizualizáciu vzdušného tankeru, ktorý by bol postavený na základe prúdového bezpilotného lietadla Avenger. Lockheed Martin zas predstavil v apríli 2018 koncept, ktorý vychádzal z prieskumného stealth drona RQ-170 Sentinel. Obidve tieto spoločnosti sa rozhodli, že nevytvoria prototypy skôr, ako bude vyhlásený víťaz súťaže. Boeing, na rozdiel od nich, vyrobil prototyp plnohodnotného funkčného lietadla, ktoré prešlo náročnými testmi rolovania a prevádzky v tesných priestoroch paluby lietadlovej lode.
Dňa 30. augusta sa stal Boeing víťazom súťaže o vývoj nového bezosádkového vzdušného tankera MQ-25 Stingray. S americkým námorníctvom podpísal zmluvu vo výške 805,3 milióna dolárov na vývoj a výrobu prvých štyroch dronov MQ-25A. Táto suma by mala pokryť náklady na záverečný konštrukčný návrh, vývoj, výrobu, skúšky, dodávku a podporu bezpilotných lietadiel MQ-25A vrátane ich začlenenia do leteckého krídla lietadlovej lode. V apríli 2020 sa americké námorníctvo rozhodlo doobjednať ďalšie tri lietadlá MQ-25A Stingray v hodnote 84,7 milióna dolárov (cca 77,2 milióna eur). Ich dodávka by sa mala uskutočniť do augusta 2024 a US Navy tak získa spolu sedem lietadiel, ktoré bude môcť použiť na skúšanie a vyhodnocovanie ich technických údajov.
Práce na vývoji a výrobe prototypov plánuje Boeing uskutočniť vo svojom podniku v St. Louis, kde vyrába aj stíhačky F/A-18, EA-18G a F-15. S dosiahnutím počiatočnej operačnej spôsobilosti MQ-25 sa rátalo do roku 2024. Problémy s kvalitou náterov aplikovaných na kovové komponenty a dopad pandémie COVID-19 však spôsobili, že tento termín bol posunutý na rok 2025. Ďalšie oneskorenie bolo spôsobené ťažkosťami, ktorým čelil Boeing pri budovaní výrobnej linky. Z tohto dôvodu možno očakávať dosiahnutie počiatočnej operačnej spôsobilosti až koncom roku 2026.[3]
Prvý let MQ-25A Stingray sa uskutočnil 19. septembra 2019. Prototyp T1 vzlietol z letiska MidAmerica v Illinois, kde sa nachádzala pozemná riadiaca stanica Boeingu. Dron letel samostatne dve hodiny po dopredu určenej trase a nakoniec samostatne pristál. Cieľ letu bolo overenie základné funkcie lietadla a komunikáciu s jeho pozemnou riadiacou stanicou. Spoločnosť Boeing uviedla, že má naplánované 18-mesačné skúšobné obdobie. V rámci neho chce vyskúšať celú obálku letov nového stroja a vyhodnotiť obmedzený počet podsystémov, vrátane tankovacieho systému.[4]
V decembri sa spoločnosti Boeing a americkému námorníctvu podarilo zrealizovať prvý skúšobný let, pri ktorom bolo bezposádkové lietadlo MQ-25 Stingray vybavené tankovacou sondou. Cieľom letu bolo vyskúšanie aerodynamiky lietadla s nainštalovaným tankovacím systémom. Stroj vzlietol z letiska MidAmerica St. Louis a celý let trval 2,5 hodiny.[5]
Od roku 2021 je Stingray testovaný z paluby americkej lietadlovej lode USS George H.W. Bush triedy Nimitz. Dňa 4. júna 2021 uskutočnil dron svoju prvú leteckú tankovaciu misiu, pričom dodal stíhačke Super Hornet 147 kg paliva.[6]
Konštrukcia
Základnou požiadavkou na nový tankovací dron je schopnosť dodať 6 350 kg paliva iným lietadlám, ktoré sa nachádzajú v okruhu asi 900 km od lietadlovej lode. Väčšina informácií o konštrukcii lietadla MQ-25 je zatiaľ utajená. Nie je známa presná veľkosť a tvar krídel, výrobca motorov, avionika ani úroveň autonómnosti jednotlivých systémov. Prototyp má klasickú konštrukciu s krídlami a dvomi chvostovými plochami v tvare písmena "V" smerujúcimi nahor. Je tiež známe, že lietadlo bude vybavené tankovacím systémom od spoločnosti Cobham, ktorým sú vybavené aj Super Hornety.[7]
Špecifikácie
Technické údaje
- Posádka: 0
- Dĺžka: 15,5 m
- Rozpätie: 22,9 m
9,54 m (so zloženými krídlami) - Výška: 3,0 m
4,79 m (so zloženými krídlami)[8] - Motor: 1 x prúdový motor Rolls-Royce AE3700N s ťahom viac ako 44 kN[9]
Referencie
- ↑ Navy Picks Boeing to Build MQ-25A Stingray Carrier-Based Drone
- ↑ It’s Official: ‘MQ-25A Stingray’ U.S. Navy’s Name For First Carrier UAV
- ↑ nationaldefensemagazine.org, . Dostupné online.
- ↑ Americký bezpilotný tanker MQ-25 má za sebou prvý let
- ↑ Testovanie amerického tankovacieho dronu napreduje
- ↑ FINLAY, Mark. Simple Flying . simpleflying.com, 2024-02-13, . Dostupné online.
- ↑ Boeing vyvinie pre námorníctvo tankovací dron
- ↑ MQ-25™ Stingray . navair.navy.mil, . Dostupné online.
- ↑ Rolls-Royce to power Boeing MQ-25 aircraft for US Navy | Rolls-Royce . rolls-royce.com, . Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk