A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Boľševik je pôvodne (od roku 1903) príslušník leninského smeru resp. frakcie Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany[1][2][3][2]. Neskôr sa ako boľševik označoval aj všeobecne prívrženec podobného myšlienkového prúdu v sociálnodemokratických, resp. komunistických stranách, príp. sa takto označoval stúpenec marxizmu-leninizmu.
Slovo boľševik sa neskôr (počas studenej vojny) začalo používať ako spravidla pejoratívne označenie komunistu alebo socialistu.
Etymológia
Z vývojového hľadiska ruské slovo boľševik (большевик) vzniklo z pôvodného tvaru boľševist (большевист), ktoré vzniklo zo slova boľšinstvo (большинство), ktoré znamená väčšina. Slovo boľševik teda doslova znamená "väčšinár", čiže predstaviteľ väčšiny. Pri mechanickom rozklade sa slovo boľševik skladá z časti boľše (больше; v preklade: väčší/ viac/ väčšinou) a všeobecnej prípony -evik (-евик).[4][5][6][7]
Dejiny
Výraz „boľševik“ sa používa od 2. zjazdu Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska v roku 1903, na ktorom sa strana rozštiepila na frakciu radikálnych tzv. boľševikov (doslova „väčších“) a ostatných tzv. menševikov (doslova „menších“). Boľševizmus sa zakladal na Leninovom učení o diktatúre proletariátu, imperializme a socialistickej revolúcii, ktoré chceli dosiahnuť ozbrojeným povstaním bez spolupráce s liberálnymi stranami. Viedol ich sám Lenin.
Naopak menševici boli zástancami klasického marxizmu, a teda tvrdili, že komunizmus možno dosiahnuť iba v ekonomicky vyspelom štáte, s masovou podporou, a príslušnej postupnej „revolúcii“ musí najprv predchádzať „buržoázna revolúcia“ (ktorá sa v Rusku na rozdiel od západnej Európy - napr. Francúzskej revolúcie - nikdy neuskutočnila, lebo v marxistickom chápaní bolo Rusko ešte stále „feudálny štát“).
Napriek názvu boli pôvodne menševici v strane vo väčšine a boľševici v menšine (okrem spomenutého 2. zjazdu). V roku 1917 však boľševici vo voľbách a podobne začínali získavať vplyv a tzv. VOSR v novembri 1917 sa násilnou revolúciou (teda presne podľa svojho učenia) dostali v Rusku k moci a získali absolútnu moc. V roku 1918 sa ich frakcia/strana premenovala na „Veľká Komunistická strana Ruska (boľševikov)“ od roku 1925 „Všezväzová komunistická strana (boľševikov)“, od roku 1952 Komunistická strana Sovietskeho zväzu. V roku 1921 boľševici zakázali v Rusku (neskoršom Sovietskom zväze) všetky ostatné politické strany okrem svojej, a zakázali aj menševikov.
Boľševizácia
Okolo roku 1930 prebehla v zahraničí tzv. boľševizácia, čiže zmena politickej orientácie komunistických strán pod vplyvom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (teda boľševikov). Spustil ju 5. kongres Komunistickej internacionály v roku 1924. V Česko-Slovensku boľševické krídlo vedené Klementom Gottwaldom zvíťazilo v roku 1929 na 5. zjazde KSČ.
Iné projekty
Zdroje
- ↑ boľševizmus. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 203.
- ↑ a b boľševizmus. In: Krátky slovník slovenského jazyka
- ↑ ŽALOUDEK, Karel. Encyklopedie politiky. 1. vyd. Praha : Libri, 1996. 511 s. ISBN 80-85983-11-7. S. 35.
- ↑ АНИКИН, Александр. Русский этимологический словарь. Вып. 4 (боле – бтарь). : Litres, 2022. 329 s. Dostupné online. ISBN 978-5-04067012-3.
- ↑ Bolschweik. In: Wolfgang Pfeifer et al., Etymologisches Wörterbuch des Deutschen (1993), digitalisierte und von Wolfgang Pfeifer überarbeitete Version im Digitalen Wörterbuch der deutschen Sprache
- ↑ boľševik. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 76.
- ↑ DOROTJAKOVÁ, Viktória; FILKUSOVÁ, Mária; KOLLÁR, Dezider; KUČEROVÁ, Eleonóra; MALÍKOVÁ, Mária Oľga, MASÁROVÁ, Margita; SEKANINOVÁ, Ella Rusko-slovenský slovník ; Viktória Dorotjaková, Mária Filkusová, Dezider Kollár, Eleonóra Kučerová, Mária Oľga Malíková, Margita Masárová, Ella Sekaninová, Štefan Pavelka. 1. vyd. Moskva : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1989. 752 s. ISBN 80-08-00909-8. S. 39-40.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk