A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
V kryptografii je bloková šifra deterministický algoritmus pracujúci na skupinách bitov s pevnou dĺžkou, nazývaných bloky . Blokové šifry sú špecifikované elementárne komponenty pri navrhovaní mnohých kryptografických protokolov a sú široko používané na šifrovanie veľkého množstva údajov, vrátane protokolov na výmenu údajov. Bloková šifra používa bloky ako nemennú transformáciu.
Dokonca aj zabezpečená bloková šifra je vhodná na šifrovanie iba jedného bloku údajov naraz pomocou pevného kľúča. Množstvo prevádzkových režimov bolo navrhnutých tak, aby umožnili ich opakované používanie bezpečným spôsobom na dosiahnutie bezpečnostných cieľov dôvernosti a autenticity . Blokové šifry sa však môžu vyskytovať aj ako stavebné bloky v iných kryptografických protokoloch, ako sú univerzálne hešovacie funkcie a generátory pseudonáhodných čísel .
Definícia
Bloková šifra pozostáva z dvoch párových algoritmov, jeden na šifrovanie , a druhý na dešifrovanie ,[1] Oba algoritmy akceptujú dva vstupy: vstupný blok veľkosti n bitov a kľúč veľkosti k bitov; a obe poskytujú n-bitový výstupný blok. Algoritmus dešifrovania je definovaný ako inverzná funkcia šifrovania, tj . Formálnejšie,[2] je bloková šifra špecifikovaná šifrovacou funkciou
ktorý berie ako vstup kľúč , bitovej dĺžky (nazývaná veľkosť kľúča ) a bitový reťazec , dĺžky (nazýva sa veľkosť bloku ) a vráti reťazec dĺžky bitov. sa nazýva otvorený text a sa nazýva šifrovaný text . Pre každé , funkcia musí mať inverzné zobrazenie na {0,1}n. Inverzná funkcia k funkcii je funkcia
ktorá berie kľúč a šifrovaný text , a vracia otvorený text taký, že
Napríklad šifrovací algoritmus blokovej šifry môže prijať 128-bitový blok otvoreného textu ako vstup a vygenerovať výstup zodpovedajúci 128-bitovému bloku šifrovaného textu. Presná transformácia je riadená pomocou druhého vstupu – tajného kľúča. Dešifrovanie je podobné: dešifrovací algoritmus v tomto príklade berie 128-bitový blok šifrovaného textu spolu s tajným kľúčom a vráti pôvodný 128-bitový blok čistého textu.[3]
Pre každý kľúč K je EK permutácia ( bijektívne zobrazenie) cez množinu vstupných blokov. Každý kľúč vyberá jednu permutáciu z množiny možných permutácií[4].
História
Moderný dizajn blokových šifier je založený na koncepte iterovanej produktovej šifry . Claude Shannon vo svojej kľúčovej publikácii z roku 1949 Komunikačná teória tajných systémov analyzoval produktové šifry a navrhol ich ako prostriedok na efektívne zlepšenie bezpečnosti kombináciou jednoduchých operácií, ako sú substitúcie a permutácie. Iterované produktové šifry vykonávajú šifrovanie vo viacerých kolách, z ktorých každé používa iný podkľúč odvodený od pôvodného kľúča. Jedna rozšírená implementácia takýchto šifier, pomenovaná ako sieť Feistel podľa Horsta Feistela, je implementovaná najmä v šifre DES . Mnohé ďalšie realizácie blokových šifier, ako napríklad AES, sú klasifikované ako substitučno-permutačné siete .
Základ všetkých formátov kryptografických blokov používaných v rámci štandardov PCI DSS ( Payment Card Industry Data Security Standard ) a American National Standards Institute (ANSI) spočíva v Atalla Key Block (AKB), ktorý bol kľúčovou inováciou Atalla Boxu, prvého hardvérového bezpečnostného modulu (HSM). Bol vyvinutý v roku 1972 Mohamedom M. Atallom, zakladateľom spoločnosti Atalla Corporation (teraz Utimaco Atalla ), a vydaný v roku 1973. AKB bol kľúčový blok, ktorý je potrebný na bezpečnú výmenu symetrických kľúčov alebo PINov s inými aktérmi bankového sektora . Táto bezpečná výmena sa vykonáva pomocou formátu AKB. Atalla Box chránil viac ako 90 % všetkých bankomatových sietí v prevádzke od roku 1998 a produkty Atalla stále zabezpečujú väčšinu svetových bankomatových transakcií od roku 2014.[5]
Zverejnenie šifry DES Národným úradom pre štandardy Spojených štátov (následne Národným inštitútom pre štandardy a technológie v USA, NIST) rokom 1977 bolo základom pre verejné chápanie moderného dizajnu blokových šifier. Ovplyvnilo to aj akademický vývoj kryptoanalytických útokov . Diferenciálna aj lineárna kryptoanalýza vyplynuli zo štúdií o dizajne DES. Od roku 2016 existuje paleta útočných techník, proti ktorým musí byť bloková šifra zabezpečená, okrem toho, že musí byť odolná proti útokom hrubou silou .
Dizajn
Iterované (opakované) blokové šifry
Väčšina algoritmov blokovej šifry sú klasifikované ako iterované blokové šifry, čo znamená, že transformujú bloky s pevnou veľkosťou otvoreného textu na bloky šifrovaného textu rovnakej veľkosti prostredníctvom opakovanej aplikácie invertovateľnej transformácie známej ako obehová funkcia, pričom každá iterácia sa označuje ako obeh (jedno "kolečko").
Obyčajne obehová funkcia R berie ako druhý vstup rôzne čiastkové kľúče Ki, ktoré sú odvodené od pôvodného kľúča: [6]
kde je čistý text a
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk