A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Blagoveščensk (Благове́щенск) | |||
Oblastné mesto | |||
Fontána neďaleko Námestia V. I. Lenina
| |||
|
|||
Oficiálny názov: Благове́щенск | |||
Štát | ![]() | ||
---|---|---|---|
Federálny okruh | Ďalekovýchodný federálny okruh | ||
Oblasť | Amurská oblasť | ||
Rieky | Amur, Zeja | ||
Nadmorská výška | 130 m n. m. | ||
Súradnice | 50°17′S 127°32′V / 50,283°S 127,533°V | ||
Rozloha | 320,97 km² (32 097 ha) | ||
Obyvateľstvo | ▲ 225 091 (2018) | ||
Hustota | 701,29 obyv./km² | ||
Založené | 1856 | ||
- Mesto od roku | 1858 | ||
Primátor | Nikolaj Alexejevič Nevedomskij | ||
Časové pásmo | +6 UTC | ||
PSČ | 675000–675029 | ||
Tel. predvoľba | 4162 | ||
Automobilový kód | 28 | ||
Poloha v mesta v rámci Amurskej oblasti
| |||
Wikimedia Commons: Blagoveshchensk | |||
Webová stránka: www.admblag.ru | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Blagoveščensk (rus. Благове́щенск) je mesto a administratívne centrum Amurskej oblasti v Rusku. Nachádza sa na sútoku riek Amur a Zeja na štátnej hranici s Čínskou ľudovodemokratickou republikou, oproti čínskemu mestu Heihe (čín. 黑河). S počtom obyvateľov 225 091 v roku 2018[1] je najväčším mestom oblasti a 4. najväčším mestom Ďalekovýchodného federálneho okruhu.
História
Prvé zmienky
Prvýkrát sa na sútoku riek Zeja a Amur objavili Rusi v lete 1644, kedy sa tam zastavil výskumník a bádateľ Vasilij Danilovič Pojarkov s jeho oddielom.[2] V roku 1653 sa tu ďalší výskumník, Jerofej Pavlovič Chabarov, rozhodol postaviť pevnosť[3], no po podpísaní Nerčinskej zmluvy v roku 1689 o hraniciach medzi Čínou a Ruskom musel opustiť ľavý breh Amuru.
Založenie
Za založenie mesta sa pokladá rok 1856, keď tu bol postavený Ust-Zejský vojenský tábor.
V roku 1856 bolo potrebné potvrdiť prináležitosť ľavého brehu Amuru Ruskému impériu. Pre tento cieľ bolo potrebné nahromadiť v tejto oblasti Rusov a tak sem bola vyslaná časť armády o sile 500 mužov založiť vojenský tábor a pripraviť miesto pre založenie obce. Presťahovali sem zabajkalských kozákov.
Na jar 1858 tu už žila komunita Rusov, čo bola príhodná chvíľa na zdokumentovanie oblasti v prospech Ruského impéria a tak sem prišli 5. mája na návštevu generál-gubernátor N. N. Murajev spolu s arcibiskupom Kamčatky, Kuríl a Aleút, Inocentom Vejaminovom.[4].
9. mája tu vladyka Inocent založil chrám Blahorečenia svätej Bohorodičky. Po názve tohto chrámu bol neskôr nazvaný Blagoveščensk.
16. mája bola podpísaná Ajgunská dohoda, ktorá pridelila ľavý breh Amuru Ruskému impériu. Na nasledujúci deň sa Murajev prihovoril obyvateľom takýmito slovami: „Súdruhovia! Gratulujem! Nie nadarmo sme sa lopotili: Amur sa stal majetkom Ruska. Svätá pravoslávna cirkev sa modlí za vás! Rusko - vďaka! Nech žije cisár Alexander a prekvitá pod prístreškom svojej novo nadobudnutej krajine. Hurá!“
21. mája predložil Murajev cárovi Alexandrovi II. plán ďalšieho rozvoja. Po vyriešení rozdelenia územia sa stal Murajev grófom územia a k jeho menu bol pridaný prívlastok „Amurský“.
5. júla 1858 bolo cárskym nariadením založené mesto Blagoveščensk, ktoré sa stalo administratívnym centrom oblasti.
Mesto sa stalo pre Rusko základňou na brehu rieky Amur, chrániace ďalekovýchodné hranice krajiny.
Neskoršie dejiny mesta
Mesto bolo dejiskom bojov počas ruskej občianskej vojny, keď tu bola japonská armáda podporujúca Bielu armádu.
V roku 1932 bolo mesto vyhlásené za hlavné mesto Amurskej oblasti.
Počas kultúrnej revolúcie v Číne bolo mesto terčom maoistickej propagandy, ktorá bola vysielaná z ampliónov na druhej strane rieky 24 hodín denne.
Demografia
Populácia Blagoveščensku pred revolúciou a po 2. sv. vojne rýchlo rástla. Do Blagoveščensku sa sťahovali najmä roľníci z Ukrajiny. Po rusko-japonskej vojne sa odhalil nedostatok obyvateľstva na obranu územia, a tak krátko po vojne sem boli presťahovaní bezzemkovia z Ruska a Ukrajiny. V súčasnosti sa počet obyvateľov mesta drží na stabilnej úrovni.
Vývoj počtu obyvateľov:
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/sk/timeline/o4kah7bec3lpv4obd032711yrjxntj0.png)
Ekonomika
Po rozpade Sovietskeho zväzu sa ekonomika sústredí na cezhraničný obchod s Čínou. K tomuto účelu bola vytvorená aj zóna voľného obchodu s čínskym mestom Heihe. V meste sa nachádzajú fabriky na výrobu papiera a kovo- a drevospracujúce podniky.
Transport
V meste sa nachádza medzinárodné letisko Ignatjevo, ktoré však slúži najmä na vnútroštátne lety, prípadne na lety do Číny. Dôležitý je aj riečny prístav na rieke Amur.
Medzi mestami Heihe a Blagoveščensk v lete premávajú lode. V zime sa do Heihe dá dostať buď autobusom po zamrznutej rieke, ale ak je ľad príliš tenký a autobusy by neuniesol, používajú sa vznášadlá.
Z mesta vedie železničná aj cestná prípojka na Transsibírsku magistrálu, ktorá prechádza mestom Belogorsk asi 100 km severovýchodne od Blagoveščensku.
Bratské mestá
Referencie
- ↑ Население Благовещенска по итогам переписи 2010
- ↑ Поярков Василий Данилович
- ↑ История Благовещенска
- ↑ Личность Святителя Иннокентия в истории Амурской области[nefunkčný odkaz
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Благовещенск na ruskej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk