A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bezkyslíkaté kyseliny[1] sú anorganické kyseliny, ktoré obsahujú len dva druhy atómov - vodík a nekovový prvok.[2][3][4] Bezkyslíkaté kyseliny typicky obsahujú halogén.[3] Bežne sa označujú ako HX alebo niekedy ako HX·aq, aby sa naznačilo, že ide o vodné roztoky binárnych zlúčenín s vodíkom. Medzi bezkyslíkaté kyseliny patrí napríklad kyselina chlorovodíková alebo jodovodíková, čo sú vodné roztoky chlorovodíka a jodovodíka, v ktorých sú tieto látky schopné odštiepiť vodíkový katión. Na rozdiel od kyslíkatých kyselín neobsahujú kyslík.
História
Prvý, kto študoval kyseliny, bol francúzsky chemik Antoine Lavoisier. Chybne predpokladal, že kyseliny sú kyslé, pretože obsahujú kyslík. Anglický chemik Humphry Davy však ukázal, že nie všetky kyseliny obsahujú kyslík. Príkladom takýchto kyselín sú práve bezkyslíkaté kyseliny. Justus von Liebig potom ako prvý spojil kyseliny s vodíkom namiesto kyslíka.[5]
Sila bezkyslíkatých kyselín
Sila bezkyslíkatej kyseliny HX je daná rozpustnosťou a solvatáciou kyseliny a solvatačnou energiou X,[chýba zdroj dĺžkou väzby a väzbovou energiou väzby H-X,[4][6] elektrónovou afinitou[4] a elektronegativitou X[6] a veľkosťou atómu X.[6] Čím slabšia a dlhšia je väzba H-X, tým silnejšia je to kyselina, pretože sa ľahšie štiepi vodíkový katión.[6] Podobne platí, že čím väčší je anión, ktorý z kyseliny vzniká, a čím väčšia je elektronegativita nekovového prvku, tým lepšie sa stabilizuje záporný náboj aniónu, pretože sa záporný náboj lepšie rozloží.[4][6]
Príklady
Medzi bezkyslíkaté kyseliny patria hlavne halogenovodíkové a chalkogenovodíkové kyseliny.[7] Okrem iného sa sem dá zaradiť napríklad i kyselina kyanovodíková (napriek tomu, že obsahuje tri druhy atómov - vodík, uhlík a dusík - a jej anión je dvojatómový) alebo kyselina azidovodíková (ktorej anión je trojatómový). Špeciálnym prípadom je kyselina izokyanatá (HNCO), ktorá obsahuje kyslík, ale nemá naňho naviazaný vodík, ktorý je schopná odštiepiť.[Pozn 1]
Názvy bezkyslíkatých kyselín sa tvoria ako kyselina + jednoslovný názov zlúčeniny, ktorý kyselinu tvorí + _ová.[1] Táto koncovka však nenaznačuje oxidačné číslo +VI. Napríklad kyselina tvorená chlórom a vodíkom je kyselina chlorovodíková pomenovaná podľa chlorovodíka. Medzi bezkyslíkaté kyseliny patria napríklad:[7]
Názov kyseliny | Vzorec | Anión | Vzorec aniónu |
---|---|---|---|
Kyselina fluorovodíková | HF | fluorid | F- |
Kyselina chlorovodíková | HCl | chlorid | Cl- |
Kyselina bromovodíková | HBr | bromid | Br- |
Kyselina jodovodíková | HI | jodid | I- |
Kyselina astatovodíková | HAt | astatid | At- |
Kyselina sírovodíková | H2S | sulfid | S2- |
Kyselina selenovodíková | H2Se | selenid | Se2- |
Kyselina kyanovodíková | HCN | kyanid | CN- |
Kyselina azidovodíková | HN3 | azid | N3- |
Poznámky
- ↑ V publikácii "Stručný sprievodca názvoslovím anorganickej chémie" je uvedené: "Dvojslovné názvy vodných roztokov niektorých binárnych zlúčenín (tzv. bezkyslíkaté kyseliny) ...", teda skutočne vraví, že bezkyslíkaté kyseliny sú odvodené od binárnych zlúčenín. Špecificky však ako príklady uvádza vodné roztoky HF, HCl, H2S a potom i HCN - kyanovodík však nie je binárnou zlúčeninou, ale ternárnou, no napriek tomu ho publikácia radí pod bezkyslíkaté kyseliny. Na základe toho by skutočný rozdiel medzi kyslíkatými a bezkyslíkatými kyselinami mal byť "štiepiteľný vodík je/nie je viazaný na atóm kyslíka" a potom by sem mala patriť aj kyselina izokyanatá HNCO, ktorá má tento vodík viazaný na dusík, nie na kyslík.
Referencie
- ↑ a b KRIVOSUDSKÝ, Lukáš; GALAMBOŠ, Michal; LEVICKÁ, Jana. STRUČNÝ SPRIEVODCA NÁZVOSLOVÍM ANORGANICKEJ CHÉMIE . Vydavateľstvo UK, 2021, . Dostupné online.
- ↑ General chemistry : principles and modern applications. Toronto, Ont. : Pearson Canada, 2011. (10th ed.) Dostupné online. ISBN 978-0-13-612149-7.
- ↑ a b 7.12: Acids - Naming and Formulas . Chemistry LibreTexts, 2016-06-27, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d Binary Acid List & Examples . . Dostupné online.
- ↑ Early Theories of Acids & Bases . study.com, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e EBBING, Darrell D.. General chemistry. Boston, Mass. : Houghton Mifflin Co, 2007. (9th ed.) Dostupné online. ISBN 978-0-618-85748-7.
- ↑ a b JANSKÁ, Michaela; SÝKORA, Martin. Bezkyslíkaté kyseliny – Názvosloví.cz . www.nazvoslovi.cz, . Dostupné online. (po česky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Binary acid na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk