A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Besaparski ridove (Бесапарски ридове) | |
Besaparski chălmove | |
časť Batašskej planiny | |
Besaparski ridove pri pohľade od mesta Kričim
| |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Región | Pazardžik, Plovdiv |
Časť | Bataška planina |
Hranice | Marica, Stara reka, Văča |
Súradnice | 42°05′55″S 24°24′20″V / 42,098611°S 24,405556°V |
Najvyšší bod | Elenski vrăch |
- výška | 535,6 m n. m. |
Dĺžka | 14 km |
Šírka | 8 km |
Rozloha | 310 km² (31 000 ha) |
Poloha v rámci Bulharska
| |
Wikimedia Commons: Besaparski hills | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Besaparski ridove (iné názvy pozri nižšie) je zoskupenie nízkych horských hrebeňov[1][2] v Západných Rodopách v Pazardžickej a v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[3][4][1][2]
Názvy
- Besaparski ridove (bulh. Бесапарски ридове, doslova Besaparské hrebene)[1][3][4][5][6]
- Besaparski chălmove (bulh. Бесапарски хълмове, doslova Besaparské pahorky)[4][2]
- Besaparski văzvišenia (bulh. Бесапарски възвишения, doslova Besaparské výšiny)[3]
Do roku 1942 Besaparski ridove niesli pôvodný názov Baba bairi (bulh. Баба баири).[7]
Lokalita
Besaparski ridove sa nachádzajú v severnej časti Bataškej planiny v Západných Rodopách.[1]
Vymedzenie
Ich poloha je vymedzená v severnej časti dolinou rieky Marica[4][3] (v jej úseku medzi mestami Pazardžik a Stambolijski)[3] a v južnej časti dolinou rieky Stara reka,[4][3][2] pričom pri juhozápadnom okraji územia sa nachádza mesto Peštera a pri juhovýchodnom okraji územia mesto Peruštica. Dolina je tvorená kotlinou Isperichovsko pole, ktorá neskôr plynule prechádza do kotliny Kričimsko pole.[3]
Začlenenie
Oblasť Besaparských ridov je z geomorfologického hľadiska pomerne málo preskúmaným územím. V geologických, geomorfologických a hydrologických literárnych prameňoch v závislosti od predmetu skúmania, rôzni autori akceptujú toto zoskupenie pahorkov buď ako predhorský stupeň masívu Rodopy, objavujú sa však aj názory podľa ktorých ide o vnútrokotlinové vyvýšeniny v Hornotráckej nížine.[2][3]
Všeobecná charakteristika
Besaparski ridove predstavujú zoskupenie nízkych hrebeňov, ktoré sú tvorené viacerými pahorkami.[1] Ide o zaoblené kopce usporiadané do štyroch radov, ktoré sú oddelené systémom roklín, údolí, suchých údolí, ako aj spoločnou dolinou riek Văča a Stara reka medzi mestom Stambolijski a dedinou Kurtovo Konare.[3] Predstavujú predhorskú časť Západných Rodop.[4] Nachádzajú sa v blízkosti úpätia ich severných svahov.[3] Celková dĺžka celého zoskupenia dosahuje 14 km a šírka v najširšej časti 8 kilometrov.[2] Rozloha oblasti je 310 km².[3]
Na úpätí sa nachádza viacero dedín, pričom pozemky v ich okolí sú väčšinou poľnohospodársky obhospodarované. Pestuje sa na nich predovšetkým vinič[2][4] a ovocie.[4]
Najvyšší vrch
Najvyšší vrch Besaparských ridov je Sveta Elena,[2][3] známy taktiež pod názvom Elenski vrăch.[2][4] Dosahuje nadmorskej výšky 535,6 m n. m.[4][3][2] Nachádza sa v severnom najvyššom rade Besaparských ridov.[3]
Vodstvo
Územím pretekajú tri rieky – Stara reka, Văča a Marica.[3] Všetka povrchová, ale aj podzemná voda je odvádzaná do rieky Marica.[2][3]
V južnej časti Besaparských ridov, pri dedine Ogňanovo, sa nachádzajú krasové pramene Trivodici.[2]
Geológia
Besaparski ridove sú v južnej časti tvorené dioritmi a v severnej časti krasovými mramormi. V pohorí sa nachádzajú vápencové lomy.[4]
Pôdy sú z väčšej časti rendziny, v centrálnej časti teritória sa nachádzajú aj škoricové pôdy.[2]
Flóra
Na území prevládajú trávnaté a krovinaté porasty.[4] Rastliny sú z väčšej časti kalcifilné a teplomilné. Z trávnych druhov na území Besaparských ridov dominuje fúzatka prstnatá (Bothriochloa ischaemum). Na teritóriu sa vyskytuje aj množstvo vzácnych, endemických a reliktných druhov rastlín.[2]
Opis
Celé zoskupenie je usporiadané do štyroch radov pahorkov.[3]
Severný rad
Severný rad je najvyšší a je takmer rovnobežný s riekou Marica.[3] Od južného radu ho oddeľuje Besaparský úval a priľahlý systém dolín a suchých dolín.[2][3] Tato časť zahŕňa hrebene Baira (410 m n. m.), Golemijat vrăch (344,5 m n. m.), Kutelăt (374,2 m n. m.), Sakatlăka (450 m n. m.), Besaparski (je tvorený piatimi navzájom prepojenými pahorkami, z ktorých najvyšší je Ilančal 533,2 m n. m.), ako aj najvyšší hrebeň Severnijat masiv, do ktorého patrí najvyšší vrch Besaparských ridov, Elenski vrăch (535,6 m n. m.).[3]
Južný rad
Južný rad je oddelený od samotného masívu Rodop dolinou rieky Stara reka na úseku jej toku medzi mestom Peštera, dedinou Biaga a kotlinou Isperichovsko pole.[2][3] Zahŕňa hrebene Mogilite (441,8 m n. m.), Elenski vrăch (435,6 m n. m.), Burudža mogila (319,6 m n. m.), Chisara (490,7 m n. m.), Teketo (369,6 m n. m.), ako aj humusovité vyvýšeniny Taštepe (303,9 m n. m.), Inerttepe (270,2 m n. m.), Mantartepe (283,9 m n. m.) a Maltepe (260 m n. m.).[3]
Východná časť Besaparských ridov je rozdelená na dva rady spoločnou dolinou riek Văča a Stara reka, ide teda od dva meridionálne usporiadané rady pahorkov. Západný je na strane Starej reky a východný na strane rieky Văča.[2][3]
Západný rad
Západný rad pozostáva z jednotlivých hrebeňov usporiadaných od severu k juhu, pričom ide o hrebene Novoselski bair (424,8 m n. m.), Širokija vrăch (442,5 m n. m.) a Gorkata (362,8 m n. m.).[3]
Východný rad
Východný rad, ktorý sa nachádza na strane rieky Văča pozostáva z hrebeňov Presečena mogila (276 m n. m.), Kaleto (267,7 m n. m.) a Gorkata (293,3 m n. m.).[3]
Územie európskeho významu Besaparski ridove
Na časti územia Besaparských pahorkov bolo v roku 2007 vyhlásené územie európskeho významu Besaparski ridove.[6][8] Dôvodom vyhlásenia bola ochrana divo žijúcich vtákov.[8][2]
Referencie
- ↑ a b c d e NIKOLOV, Vasil; JORDANOVA, Marina; BOTEVA, Ivanka. Planinite v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite "Prof. Marin Drinov". 2018. 434 s. ISBN 9789543229468. S. 357 – 361. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija Pazardžik. Pazardžik : Obština Pazardžik - Belloprint OOD. 2011. 738 s. ISBN 9789546843081. S. 54. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y BALTAKOVA, Achinora. ГЕОМОРФОЛОЖКО РАЗВИТИЕ НА БЕСАПАРСКИТЕ РИДОВЕ МЕЖДУ РОДОПСКИЯ МАСИВ И ГОРНОТРАКИЙСКАТА ДЕПРЕСИЯ . prokarstterra.bas.bg, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia: Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 52. (po bulharsky)
- ↑ natura2000.egov.bg, . Dostupné online.
- ↑ a b Besaparski ridove . eunis.eea.europa.eu, . Dostupné online.
- ↑ KOLEKTÍV AUTOROV. Promeni v naimenovanijata na fizikogeografskite obekti v Bălgarija 1878 – 2014 g. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“-Izdatelska kăšta „Trud“. 2015. 296 s. ISBN 9789543984015. S. 28. (po bulharsky)
- ↑ a b CVETANOV, Momčil. Pătevoditel – Oblast Plovdiv, Oblast Pazardžik. Stara Zagora : Domino EOOD. 2020. 220 s. ISBN 9789546513199. S. 97 – 101. (po bulharsky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Besaparski ridove (Rodopy)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk