A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Balalajka | |
| |
V iných jazykoch | |
---|---|
tal. balalaika | |
nem. balalaika | |
angl. balalaika | |
franc. balalaïka | |
Klasifikácia | |
Podľa orchestrálnej praxe | Brnkacie nástroje |
Podľa spôsobu vzniku tónu | Chordofóny |
Tónový rozsah | |
| |
Príbuzné nástroje | |
Balalajka (rus. балалайка) je ruský ľudový strunový hudobný nástroj. Zaraďuje sa do skupiny brnkacích nástrojov, stavbou sa podobá gitare, má však iba tri struny a trojuholníkový tvar tela. Balalajka je pomerne rozšíreným hudobným nástrojom predovšetkým v krajinách východnej Európy (Ukrajina, Bielorusko) a na území Ruska. Využíva sa ako sólový i orchestrálny koncertný hudobný nástroj.
Opis
Trojuholníkové telo balalajky je vytvorené zlepením šiestich až siedmich drevených dielov, hlava na dlhom drevenom krku je mierne ohnutá dozadu. Tri struny sú ladené v kvartách (dve sú unisono). Na hmatníku súčasnej balalajky sa nachádza 16 – 31 kovových pražcov (do konca 19. storočia ich bolo 5 – 7).
Zvuk je zvonivý, ale mäkký. Medzi najčastejšie techniky vytvárania zvuku na balalajke je štrnganie, pizzicato, dvojité pizzicato, jednoradové pizzicato, vibrato, tremolo a gitarové techniky.
Druhy balalajky
V súčasnosti sa rozlišuje podľa veľkosti šesť druhov balalajok:
- picollo,
- prima,
- sekunda,
- altová,
- basová,
- kontrabasová.
Ako sólové koncertné a ľudové nástroje sa používajú predovšetkým „prima“ balalajky. Ostatné sa využívajú predovšetkým v zmiešaných či balalajkových orchestroch.
História
Neexistuje jednoznačný dôkaz o čase vzniku balalajky. Na základe nájdených písomných dokumentov sa predpokladá, že hra na balalajke bola rozšírená už koncom 17. storočia.[1] Je pravdepodobné, že pochádza z podobného ázijského nástroja dombra. Pôvodne bola balalajka okolo 30 cm dlhý dvoj-, troj- alebo štvorstrunový hudobný nástroj, ktorého telo bolo okrúhle alebo oválne.[1]
Postupne sa stal z balalajky populárny ľudový nástroj a kvôli ľahšiemu a jednoduchšiemu spôsobu výroby ľudoví majstri zmenili tvar jej tela na trojuholníkový.[1] Ako napísal vedec Andrej Famincyn v jednom zo svojich diel: „Stačilo iba zlepiť niekoľko trojuholníkových doštičiek a telo balalajky bolo hotové... To všetko naznačuje, že ľud zhotovujúci si sám svoje nástroje, prešiel od kruhového tvaru tela k trojuholníkovému z čisto praktických dôvodov, keďže to bolo jednoduchšie a výhodnejšie pre domácu výrobu“.[1].
Dnešný vzhľad balalajka získala koncom 19. storočia vďaka hudobníkovi a hudobnému popularizátorovi Vasilijovi Vasilievičovi Andrejevovi. Ten navrhol hornú dosku vyrábať zo smreku, dno z buku a celý nástroj skrátiť. Séria balalajok vytvorená majstrom F. Paserbským (picollo, prima, alt, tenor, bas, kontrabas) sa stala základom ruských ľudových orchestrov. Neskôr Paserbskij získal v Nemecku patent na výrobu balalajok.
Etymológia
Dokonca aj názov tohoto hudobného nástroja odráža jeho „ľudovosť“. Základ slova „balalajka“, alebo, ako ju taktiež volali, „balabajka“ sa odvodzuje od ruských archaických slovies „balakať“ (rus. балакать), „balaboniť“ (rus. балабонить), „balaboliť“ (rus. балаболить), ktorých význam je „hovoriť o niečom nepodstatnom, tárať, trepať“. Všetky tieto významy odrážajú charakteristiku balalajky – ľahkého, zábavného, „brnčiaceho“ a nie príliš seriózneho hudobného nástroja.
Prvá písomná zmienka o balalajke je v dokumente z 13. júna 1688 „Pamjať iz Streleckogo prikaza v Malorossijskij prikaz“ (rus. Память из Стрелецкого приказа в Малороссийский приказ), ktorý sa nachádza v Ruskom štátnom archíve starobylých dokumentov v Moskve.
V ukrajinskom jazyku sa balalajka preukázateľne po prvýkrát spomína v denníkových zápiskoch zo začiatku 18. storočia, kde sa hovorí o „tatárovi hrajúcom na balabajku“.[2] Podobne sa slovo „balabajka“ (балабайка) vyskytuje v juhoruských nárečiach a v bieloruštine.
Referencie
- ↑ a b c d STECIUK, Piotr. Возникновение русской балалайки . narodny.info, 14.01.2010, . Dostupné online. Archivované 2010-11-26 z originálu. (v ruštine)
- ↑ ТИМЧЕНКА, Є.. Історичний словник українського язика . К.-Х.: Державне видавництво України, 1930, . Kapitola Зошит 1: А — Глу, s. 52. Dostupné online. (v ukrajinčine)
Iné projekty
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Балалайка na ruskej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk