A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Autodromo Enzo e Dino Ferrari | |
Základné informácie | |
---|---|
Miesto | Imola, Taliansko |
Časové pásmo | UTC+01:00 |
GPS súradnice | 44°20′38″N 11°42′51″E |
Hlavné podujatia | Formula 1, SBK, GP2, WTCC, Talianska GT |
Dĺžka okruhu | 4.909km (3.050 mil) |
Počet kôl | 63 |
Počet zákrut | 19 |
Rekord okruhu | 1:15.484, Lewis Hamilton, Mercedes, 2020 |
Veľká cena Emilia Romagna 2022 | |
Víťaz | 1:32:07.986, Max Verstappen, Red Bull, 2022 |
Najrýchlejšie kolo | 1:18.446, Max Verstappen, Red Bull, 2022 |
Pole position | 1:27.999, Max Verstappen, Red Bull, 2022 |
Autodromo Enzo e Dino Ferrari je automobilový okruh situovaný v meste Imola, ktoré sa nachádza v provincii Bologna. Okruh nesie meno Enza Ferrariho, zakladateľa rovnomennej automobilky a jeho syna Dina. Pred smrťou Enza Ferrariho v roku 1988 dostal názov Autodromo Dino Ferrari.
Všeobecné známym sa okruh stal pod názvom Autodromo di Imola. Každú jar hostí Grand Prix San Marina automobilov formuly 1 a mnoho ďalších automobilových a motocyklových pretekov. V roku 1980 hostil aj Grand Prix Talianska. Je jedným z mála okruhov na ktorom sa jazdí proti chodu hodinových ručičiek.
História okruhu
Okruh navrhla koncom 40. rokov 20. storočia spoločnosť ESTI (Ente Sport e Turismo Imolese) ako akciu revitalizácie povojnovej situácie v regióne.
Na projekte sa zúčastnila skupina priateľov - Alfredo Campagnoli, Graziano Golinelli, Ugo Montevecchi a Gualtieri Vighi, neskôr sa pripojil Checco Costa.
Základný kameň položili 22. marca 1950; prvá kolaudácia sa uskutočnila 19. októbra, keď Enzo Ferrari testoval Ferrari 340 Sport za prítomnosti špičkových pilotov Alberta Ascariho, Giannina Marzotta a Luigiho Villorese. Pri tejto príležitosti na okruhu prebiehal test motocykla Gilera so šampiónom Umbertom Masettim.
Skutočné slávnostné zahájenie bolo až 25. apríla 1953, keď sa na okruhu uskutočnilo motocyklové majstrovstvo Talianska v triedach 125 a 500 cc.
Automobily mali svoj debut v Imole 20. júna 1954. O Zlatú mušľu Shell bojovali športové automobily Ferrari a Maserati: Umberto Maglioli (Ferrari) zvíťazil pred Musitellim a Luigim Mussom ktorí pilotovali Maserati.
21. apríla 1963 sa na okruhu po prvý raz predstavila formula 1, aj keď šlo len o preteky, ktoré sa nezapočítavali do majstrovstiev sveta. Vtedy zvíťazil Jim Clark na automobile Lotus.
Od roku 1970 nesie autodróm meno Dina Ferrariho, syna Enza Ferrariho, ktorý predčasne zomrel ako päťdesiatročný. Stalo sa tak dva roky po zásadných zmenách na trati, pri ktorých vznikli Variante Bassa a Variante Alta.
Konečne v roku 1979, presne 16. septembra, v pretekoch s názvom Grand Prix Dino Ferrari, začala nová éra formuly 1 na okruhu v Imole. V nasledujúcom roku, 14. septembra 1980, Imola hosťovala svoje prvé plnohodnotné preteky formuly 1: Grand Prix Taliansko. Ďalší rok sa Veľká cena vrátila na okruh v Monze a Imola sa stala sídlom Grand Prix San Marino.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Autodromo Enzo e Dino Ferrari
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk