A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Armagnac | |
fľaška Armaňaku | |
Pôvod | Francúzsko |
---|---|
Originálny názov | Armagnac |
Kategória | destilát (nápoj) |
Rok založenia | 1310 |
Obsah alkoholu | 40% |
Použitie | priame konzumovanie, prísada do jedál a nápojov |
Armagnac je destilát vyrábaný z bieleho suchého vína. Miestom pôvodu je kraj Armagnac nachádzajúci sa v Gaskonsku na juhozápade Francúzska v stredných Pyrenejach. Je to najstarší destilát pálený z vína vo Francúzsku a pravdepodobne aj na svete. Začiatok výroby siaha do stredoveku. Ekonomickým a výrobným centrom Armagnacu je obec Eauze.
História Armagnacu
Antika
Armagnac je vyrábaný z bobulí viniča, ktoré sa pestovali v tomto regióne od čias Rímskej ríše. Nasvedčujú tomu archeologické nálezy v galorománskej vile v Séviacu, kde sa nachádzajú mozaiky s vyobrazením viniča.
Stredovek
V období nadvlády Arabov – Maurov – a islamu na Pyrenejskom polostrove vďaka arabskému vynálezu destilačného prístroja (alambiku), ktorý mal využitie vo farmácii (alchýmii) a parfumérstve.
V roku 1310 napísal františkán Vital du Four medicínsky traktát o 40 blahodarných účinkoch alkoholického destilátu z kláštorov v Eauze a v Saint-Mont, kde pôsobil. Tento dátum sa považuje za určujúci v histórii značky Armagnac.
V roku 1461 je prvýkrát doložený obchod s Armagnacom na trhu v Saint-Sever. Dokument stanovuje daň za predaj Armagnacu, keď jeho objem prekročí štyri litre. Produkciu a obchod s destilátom podporili Holanďania, ktorí ho kupovali. Preto mohol byť celý kraj vysadený odrodami bieleho viniča. Vtedy mali obsadený prístav Bordeaux Briti a udeľovali privilégiá v kraji Bordeaux na pestovanie a výrobu vína a destilátov. Armagnac samozrejme sami nakupovali a dovážali do Anglicka.
Holanďania vykupovali celé časti úrody v Bayonne, dávali destilovať a loďami dopravovali do severských štátov. Armagnac mal výhodu, že bol trvanlivý a vydržal námornú prepravu. Armagnac bol vyňatý z reštrikcií Britov, preto mal dobrý obchodný potenciál. Obchodu s vínom a Armagnacom napomohol rozvoj riečnej dopravy – zriaďovanie prístavov na rieke Adour a na jej prítoku Midouze.
Renesancia v Armagnacu
Kultúru veľkoplošného pestovania vína obohatil technologický pokrok v destilácii alkoholu. Mená niektorých vynálezcov inovatívnych postupov pri destilácii sú známe dodnes: Porta, Nicolas Lefèvre a Christophe Galzer. Zisky z výroby Armagnacu nabádali obyvateľov Bordeaux do dobrodružstiev cestovania. Odchádzali aj preto, lebo kontrola produkcie a predaja bola prísna a stala sa brzdou obchodu s Armagnacom.
Etymológia
Názov získal Armagnac premenami mena gaskonského lénneho pána Herremana z čias panovania kráľa Chlodovika I. Herreman bol latinizovaný na Arminius a neskôr sa stal Armagnacom v gaskončine.
Oblasť pestovania
Kontrolované oblasti pôvodu (AOC) Armagnacu sú tri departementy: Gers, Landes a Lot-et-Garonne.
Vínne odrody
Na výrobu Armagnacu sa používajú uvedené odrody viniča s miestom pestovania v kontrolovaných oblastiach Armagnacu:
- Ugni Blanc
- Baco 22A
- Folle Blanche
- Colombard
Geologické a pôdne podmienky
Geografické regióny kontrolovanej produkcie (apelácie) Armagnacu sú tri:
- Le Bas Armagnac – Dolný Armagnac – inak aj Armagnac noir – na západe, ležiaci na svetlých piesčitých, kremičito-vápencových pôdach, ktoré robia destilát ovocným, jemným a komplexným.
- La Ténarèze – stredný – okolie mesta Condom – vyznačuje sa hlinito-vápencovými pôdami. Produkt z nich je ostrejší, potrebuje dlhé zrenie.
- Le Haut Armagnac – Horný Armagnac – inak nazývaný Armagnac blanc (biely Armagnac) kvôli vápencovým a slieňovým pôdam. Apelácia je umiestnená na východe kontrolovanej oblasti Armagnac. Haut Armagnac predstavuje malé množstvo z celkovo vyprodukovaného nápoja, približne 5 – 6 %, pôda tu praje skôr získaniu bežného vína a nie zvláštneho vína vhodného na výrobu destilátov (vin de chaudière).
Klíma
V Gaskonsku je teplé oceánske podnebie.
Výroba
Na výrobu sa používa vínny nakvasený mušt (vin de chaudière), ktorý sa destiluje len jedenkrát (jedenkrát sa zohrieva). Nasleduje zrenie destilátu v sudoch z dubového dreva. Zrenie dodá destilátu farbu a buket. Počas procesu zrenia sa vyparuje zo sudov tekutina, čo sa nazýva anjelská daň. Vlhkosť v pivnici určuje, či sa bude viac vyparovať alkohol (vo vlhkej pivnici) alebo voda (v suchej pivnici).
Armagnac je predávaný pod viacerými klasifikačnými označeniami v závislosti od veku brandy. Ak je pri plnení do fliaš blendovaný (miešaný), uvádza sa jeho vek podľa veku najmladšej zložky blendovania. Armagnac sa stane Armagnacom, ak všetky jeho zložky dosiahli vek zrenia v sude minimálne 2 roky. Takýto sa označuje troma hviezdami alebo značkou V.S. Armagnac so značkou V.S.O.P. musí zrieť v dreve najmenej 4 rokov. Armagnac s označením X.O. alebo Napoléon musí zrieť v dubovom sude 6 rokov. So značkou Hors d'Age musia zrieť najmenej 10 rokov. Najstaršie a najlepšie destiláty majú jednozložkový obsah a vyznačený vek rokom vinobrania na etikete. Fľaše Armagnacu majú byť skladované vo vertikálnej polohe, aby sa neporušili uzávery. Otvorená fľaša vydrží dlhú dobu v neporušenej kvalite.
Vplyv na zdravie
Štatisticky sa Armagnac sleduje kvôli tomu, že v oblasti kontrolovaného pôvodu značky Armagnac na juhu Gaskonska je dlhodobo najnižší výskyt kardiovaskulárnych chorôb na svete.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Armagnac (destilát)
Zdroje
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk