Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť.

Argentínske tango je hudobný a tanečný štýl, ktorý pochádza z druhej polovice 19. storočia z dvoch veľkých prístavov oblasti Río de la Plata - Buenos Aires (Argentína) a Montevideo (Uruguaj). Tango pravdepodobne vzniklo zmiešaním ľudovej hudby mnohých európskych krajín: Taliansko, Rusko, Nemecko, Španielsko, Poľsko - prisťahovalci) a hudby miestnych kreolov, černochov a indiánov. Vyznačuje sa vášňou, ale i nostalgiou a melanchóliou, zvukovú osobitosť mu dodáva hudobný nástroj bandoneón. Medzi jeho významné osobnosti patria spevák a skladateľ Carlos Gardel, skladateľ Mariano Mores a umelci Osvaldo Pugliese a Astor Piazzolla. Medzi najznámejšie orchestre možno zaradiť (podľa mena umeleckého šéfa): Lomuto, D'Arienzo, Di Sarli, Di Paulo, Canaro, Firpo, Pugliese, Piazzolla, ďalej Color Tango, Gotan Project, Bajo Fondo a ďalšie.

V dnešnej dobe je tango rozšírené takmer po celom svete. Má rôzne formy, napr. koncerty tangových kapiel, tanečné alebo divadelné predstavenia alebo vystúpenia profesionálnych aj amatérskych tanečných párov, tanečné lekcie a kurzy pre verejnosť a tanečné večery - milongy.

Klasické tango a argentínske tango

Klasické tango je relatívne často tancované a vyučované ako jeden zo štandardných spoločenských tancov, s argentínskym tangom však má spoločného len málo. Vzniklo na začiatku 20. storočia vo Veľkej Británii, kde bolo pôvodne argentínske tango upravené a zavedené medzi štandardné tance. Zostala hudba (2/4 takt s výraznejším rytmom) a celková nálada tanca. Rozdiel je medzi držaním tela a charakterom krokov - argentínske tango má typické latinskoamerické držanie tela, tanečníci sa držia hruďou a tvárou oproti sebe v prirodzenom držaní – objatí, zboku pripomína písmeno „H“ alebo „A“, tanec je postavený na spoločnej plynulej tanečnej chôdzi a na improvizácii bez predpísaných pravidiel. Oproti tomu európske tango má tesnejšie držanie spodnej časti tela, pričom tanečníci majú hornú časť tela a hlavy odvrátené od seba (do tvaru písmena „Y“) s typickou polohou partnerky ľavej ruky s palcom pod partnerovým ramenom, tanec má prísnejší sled krokov a niektoré figúry sú sprevádzané prudkými pohybmi hlavou. Táto európska verzia patrí medzi súťažné štandardné tance.

Najznámejšie tangá na svete

Medzi najznámejšie tangá na svete nepochybne patrí La Cumparsita (Rodrigues, 1916) a El Choclo (Villoldo, 1915).

Míľniky argentínskeho tanga

• 1911 - prvá gramofónová nahrávka
• 1935 - úmrtie Carlosa Gardela - koniec éry Tango canción
• 1935 - vznik Orquesta tipica D´Arienzo - začiatok novej éry tzv. Tango milonguero
• 1942 - zákaz používania dialektu Lunfardo, charakter hudby sa mení na romantický - začiatok novej éry tzv. Tango salón
• 1951 - spustenie TV vysielania v Argentíne, nástup Rock-and-Roll, tangová hudba sa viac orientuje na koncertný prejav
• 1985 - vystúpenie "Tango Argentino" na Broadway-i - znovu-oživenie tanga medzi ľuďmi

Pozri aj

• Tango (tanec)

Externé odkazy

• Tak sa tancuje tango v Prahe (dokument Českej televízie)
• www.todotango.com

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Argentinské tango na českej Wikipédii.