A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Arabská jar (arab.: الثورات العربية, doslova arabské povstania alebo arabské revolúcie) je názov pre vlnu rozsiahlych protestov, civilných nepokojov, povstaní až občianskych vojen, ktorá prebehla vo väčšine arabských štátov od decembra 2010 s primárnou aktivitou do roku 2012, pričom niektoré ozbrojené konflikty z Arabskej jari vyplývajúce ako sýrska a druhá líbyjská občianska vojna pretrvávajú až do súčasnosti.
Konkrétne motívy pre spustenie protestov boli v jednotlivých krajinách rôzne, v zásade ich však spájal boj proti chudobe, nezamestnanosti a zlým životným podmienkam, ako aj s tým súvisiaci odpor voči autoritárskym a skorumpovaným režimom dlhodobo vládnucim v mnohých arabských krajinách.
Celkovo si nepokoje v arabských krajinách doteraz vyžiadali približne 385 000 až 549 000 obetí, vrátane najväčších konfliktov v Líbyi (vyše 30 000 mŕtvych) a v Sýrii (odhady SOHR až do 500 000 mŕtvych).[1][2][3][4]
Niektorí analytici označili následné a stále pretrvávajúce konflikty v regióne ako Arabskú zimu.[5][6] V čase januára 2018 bolo možné iba tuniský prípad hodnotiť ako úspešný prechod k ústavnému demokratickému vládnutiu.[7]
Charakteristika Arabskej jari
Prvotné protesty sa začali v decembri 2010 v Tunisku a inicializovala ich samovražda 26-ročného Muhammada Buazízího, ktorý sa 17. decembra 2010 upálil pred úradom vlády na protest proti zlým životným podmienkam a nezamestnanosti.[8] Jeho smrť spustila rozsiahle celonárodné protesty, na konci ktorých 14. januára 2011 padla 23-ročná vláda prezidenta Zín Abidín bin Alího, ktorý abdikoval a ušiel z krajiny. Rozsiahle civilné protesty sa v nasledujúcich týždňoch rozhoreli vo väčšine arabských krajín, obzvlášť v Egypte, Alžírsku, Jemene, Jordánsku, Bahrajne, Sýrii a v Líbyi.
Priebeh a výsledky nepokojov boli v jednotlivých krajinách rôzne, no takmer vo všetkých sa snažili vládnuce režimy potlačiť protesty silou, čo však zväčša viedlo k ešte väčšiemu zostreniu napätia a napr. v Líbyi a v Sýrii k otvorenej občianskej vojne. Tiež dopomohli ďalšiemu rozhoreniu bojov v Iraku a nástupu teroristickej organizácie Islamský štát najmä v Iraku a Sýrii.[9] Najväčšia intenzita protestov boli v 5 krajinách - Líbyi, Egypte, Jemene, Sýrii a Bahrajne, kde bol režim buď násilne zvrhnutý alebo boli prítomné významné povstania.
Pri revolúcii v Egypte padla takmer 30-ročná vláda prezidenta Husního Mubáraka, v Jemene zas došlo k rozsiahlym ozbrojeným povstaniam, ktoré sa vládne sily pokúsili násilne potlačiť, no nakoniec po svojom zranení a úteku do Saudskej Arábie odstúpil dlhoročný prezident Alí Abdalláh Sálih. V polovici roku 2012 začala revolučná aktivita ustávať, kedy si väčšina režimov kombináciou čiastočných ústupkov a nasadenia tvrdej sily proti demonštrantom zachovala politické vedenie spred začiatku Arabskej jari.[10][11][12]
V tom vlády podporovali aj spriatelené milície a kontra-demonštrácie.[13] Stručný prehľad udalostí v jednotlivých krajinách je popísaný nižšie.
Aj po zvrhnutiach režimov pretrval boj o moc, často spojený s novo prítomným mocenským vákuom, ktoré umožnilo posilnenie pozície radikálnych islamistických skupín. Boj o moc v krajinách bol vedený najmä na religiózno-sekulárnej línii, kedy na jednej strane stále konzervatívne náboženské elity a na druhej urbánne obyvateľstvo požadujúce väčšiu demokratizáciu a naopak sekularizáciu štátov.[14] Nádeje, že v krajinách sa skončia časy korupcie, zvýši sa účasť na politickom živote a naopak sa znížia ekonomické nerovnosti, sa v plnej miere nenaplnili, aj vďaka tomu, že konzervatívne režimy ako Saudská Arábia podporovali udržiavanie starých režimov.[15]
Udalosti v jednotlivých krajinách
- Tunisko – po rozsiahlych celonárodných protestoch abdikoval 14. januára 2011 prezident Zín Abidín bin Alí, v krajine sa konali nové voľby, v ktorých zvíťazili strany Ennahda a Kongres pre republiku, novým prezidentom sa stal Munsif Marzúkí; v roku 2014 prebehli ďalšie voľby, v ktorých bol za prezidenta zvolený Al-Bádží Qáid as-Sabsí
- Alžírsko – rozsiahle protesty viedli k zrušeniu takmer 20 rokov trvajúceho výnimočného stavu
- Egypt – rozsiahle celonárodné protesty prebiehali od 25. januára 2011 a 11. februára viedli k odstúpeniu prezidenta Husní Mubáraka; v krajine sa konali nové prezidentské voľby, v ktorých zvíťazil kandidát Moslimského bratstva Muhammad Mursí. Toho pre islamizáciu krajiny následne zvrhla armáda a novým prezidentom sa v roku 2014 stal generál Abd al-Fattáh as-Sísí
- Jordánsko – po protestoch došlo k odvolaniu premiéra a rozsiahlym zmenám vo vláde
- Omán – sultán Kábús ibn Saíd pristúpil k menším ekonomickým ústupkom a k vládnym zmenám
- Saudská Arábia - kráľ Abdalláh ibn Abd al-Azíz pristúpil k menším ekonomickým ústupkom a prisľúbeniu čiastočne slobodných volieb v septembri 2011
- Sýria – rozsiahle protesty viedli k ozbrojenému povstaniu, prezident Baššár al-Asad pristúpil k viacerým ústupkom a vládnym zmenám, s neutíchajúcimi protestmi však zároveň spustil rozsiahle vojenské akcie proti mnohým povstalcami ovládaným mestám, situácia prerástla do brutálnej a zdĺhavej občianskej vojny, ktorá stále pokračuje aj v roku 2021 a vyžiadala si státisíce obetí a milióny utečencov a vnútorne presídlených obyvateľov
- Maroko – kráľ Muhammad VI. pristúpil k viacerým politickým ústupkom
- Jemen - rozsiahle protesty viedli k ozbrojenému povstaniu a krajina sa dostala na pokraj občianskej vojny, prezident Alí Abdalláh Sálih pristúpil k viacerým politickým ústupkom a prisľúbil svoju rezignáciu, 4. júna bol zranený pri bombovom atentáte a odišiel z krajiny, definitívne abdikoval 27. februára 2012, nepokoje však v menšej miere stále pokračujú
- Bahrajn - kráľ Hamad pristúpil k ekonomickým ústupkom a prepusteniu politických väzňov, s neutíchajúcimi protestmi však 14. marca požiadal blízke arabské štáty o vojenskú intervenciu, ktorá protesty z veľkej časti násilne potlačila, nové protesty sa rozhoreli v apríli 2012
- Líbya - násilné potlačovanie civilného povstania viedlo k vojenskej intervencii viacerých štátov pod vedením NATO a k otvorenej občianskej vojne, ktorá viedla k pádu režimu Muammar al-Kaddáfího v októbri 2011; v krajine sa vytvorilo mocenské vákuum, ktoré v roku 2014 vyústilo do novej občianskej vojny, v súčasnosti (január 2021) v krajine bojujú o moc tri vlády
K menej rozsiahlym protestom a nepokojom došlo aj v Kuvajte, Libanone, Mauritánii, Katare, Sudáne, Iraku, Iráne, Spojených arabských emirátoch, Palestíne a v Západnej Sahare.
Súvislosť s migračnou krízou
Udalosti Arabskej jari sa viac-či-menej spájajú aj so vznikom Európskej migračnej krízy, ktorá naplno prepukla od roku 2014. Nebol to samotný boj za slobodu v krajinách Magrebu a Mašreku, ale až následný rozvrat spoločností a vojensko-politických štruktúr najmä v Sýrii a Líbyi, ktoré urýchlili migračnú krízu.[16] Kým vojna na vysokej úrovni vyhnala státisíce Sýrčanov do bezpečných okolitých krajín, najmä do EÚ a Turecka, rozvrat Líbye pri druhej občianskej vojne umožnil po uzavretí Dohody EÚ s Tureckom o migrantoch nekontrolovateľný prílev migrantov aj z ďalších krajín subsaharskej Afriky na líbyjské pobrežie, odkiaľ sa následne pokúšali plaviť ďalej do krajín EÚ.[17]
Externé odkazy
- Revolution in Arabic Archivované 2012-01-19 na Wayback Machine
- Middle East Unrest
Referencie
- ↑ https://www.washingtonpost.com/world/middle_east/yemen-says-more-than-2000-killed-in-uprising/2012/03/18/gIQAGOtcLS_story.html
- ↑ https://www.theguardian.com/world/2013/jan/08/libyan-revolution-casualties-lower-expected-government
- ↑ http://www.syriahr.com/en/?p=80436
- ↑ https://www.reuters.com/article/us-yemen-security-toll/u-n-says-10000-killed-in-yemen-war-far-more-than-other-estimates-idUSKCN11516W
- ↑ Egypt and Tunisia's new 'Arab winter' In: Euronews, 8.2.2013 http://www.euronews.com/2013/02/08/egypt-and-tunisia-s-new-arab-winter
- ↑ Donnelly, Jerome. Arab Spring In: America, 28.12.2012. https://www.americamagazine.org/issue/culture/arab-winter
- ↑ Novák, Martin. Arabská zima bez konce: Čtyři roky po arabské revoluci se země zmítají násilím In: Hospodářské noviny, 24.3.2015. https://archiv.ihned.cz/c1-63731760-arabska-zima-bez-konce-ctyri-roky-po-arabske-revoluci-se-zeme-zmitaji-nasilim
- ↑ Arabské jaro po pěti letech: Hodně tuhá zima. In: Deník.cz, 17.12.2015 https://www.denik.cz/ze_sveta/arabske-jaro-po-peti-letech-hodne-tuha-zima-20151217.html
- ↑ Anderson, Scott. Fractured Lands: How the Arab World Came Apart. In: The New York Times, 28.8.2016. https://www.nytimes.com/interactive/2016/08/11/magazine/isis-middle-east-arab-spring-fractured-lands.html
- ↑ Tanner, Adam a Souhail Karam. Many wounded as Moroccan police beat protestors. In: Reuters, 22.5.2011 https://www.reuters.com/article/us-morocco-protests/many-wounded-as-moroccan-police-beat-protestors-idUSTRE74L2YK20110522
- ↑ Marsh, Katherine, Matthew Taylor a Haroon Siddique. Syria's crackdown on protesters becomes dramatically more brutal In: The Guardian, 25.4.2011. https://www.theguardian.com/world/2011/apr/25/syria-crackdown-protesters-brutal
- ↑ Bahrain troops lay siege to protesters' camp In: CBS News, 16.3.2011. https://www.cbsnews.com/news/bahrain-troops-lay-siege-to-protesters-camp/
- ↑ Almasmari, Hakim. Yemeni government supporters attack protesters, injuring hundreds In: The Washington Post, 16.3.2011. https://www.washingtonpost.com/world/yemeni-government-supporters-attack-protesters-injuring-hundreds/2011/03/16/AB56R9g_story.html
- ↑ Hoyle, Justin A. "A Matter Of Framing: Explaining The Failure Of Post-Islamist Social Movements In The Arab Spring." DOMES: Digest Of Middle East Studies 25.2 (2016): 186–209. Academic Search Complete. Web. 18 Nov. 2016.
- ↑ The State of Middle Eastern Youth.. The Muslim World, 2017, s. 3–12. Dostupné online. DOI: 10.1111/muwo.12175.
- ↑ Garassy, Ladislav. Je Arabská jar skutočnou príčinou utečeneckej krízy? In: Sme blog, 17.9.2015. https://garassy.blog.sme.sk/c/387512/je-arabska-jar-skutocnou-pricinou-uteceneckej-krizy.html
- ↑ Migrant influx into Italy from Libya resurging: IOM In: Reuters, 15.4.2016. https://www.reuters.com/article/us-europe-migrants-italy-iom/migrant-influx-into-italy-from-libya-resurging-iom-idUSKCN0XC1WL
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk