A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Anatolij Soloviov | |
kozmonaut CPK | |
Anatolij Soloviov v roku 1995 | |
Št. príslušnosť | ZSSR/Rusko |
---|---|
Stav | neaktívny |
Narodenie | 16. január 1948 (76 rokov) Riga, Lotyšská SSR, ZSSR (dnešné Lotyšsko) |
Iné zamestnanie | pilot |
Hodnosť | plukovník sovietskych vzdušných síl |
Čas vo vesmíre | 650 dní, 23 hodín, 58 minút |
Čas výstupov do otvoreného vesmíru | 78 hodín, 28 minút |
Kozmonaut od | 23. augusta 1976 |
Misie | Sojuz TM-5 (Sojuz TM-4), Sojuz TM-9, Sojuz TM-15, STS-71, Mir, Sojuz TM-21, Sojuz TM-26 |
Znaky misií | |
Kozmonaut do | 2. februára 1999 |
Anatolij Jakovlevič Soloviov (rus. Анато́лий Я́ковлевич Соловьёв; * 16. január 1948, Riga) je bývalý sovietsky (ruský) kozmonaut. V rokoch 1988 - 1998 absolvoval celkovo 5 kozmických misii na stanicu Mir, pričom bol v poradí 205. kozmonaut sveta a vo vesmíre strávil celkovo 651 dní a 2 minúty. Je držiteľom svetového rekordu v počte výstupov do otvoreného vesmíru (16) a v celkovom čase strávenom v otvorenom vesmíre (82 hodín a 22 minút).
Životopis
Narodil sa v Rige. Pôvodne študoval na matematicko-fyzikálnej fakulte Litovskej štátnej univerzity, neskôr prešiel na vojenskú leteckú školu a stal sa profesionálnym vojenským pilotom, pričom dosiahol hodnosti poručíka a na rôznych lietadlách nalietal vyše 1 500 hodín.
V roku 1976 absolvoval výcvik v Stredisku prípravy kozmonautov J. A. Gagarina a stal sa členom vojenského oddielu kozmonautov CPK, pričom pôvodne sa pripravoval ako pilot raketoplánu Buran. Svoj prvý kozmický let absolvoval v júni 1988 ako veliteľ medzinárodnej sovietsko-bulharskej misie Sojuz TM-5 na stanicu Mir. Jeho druhou misiou bol dlhodobý let na stanicu Mir v lodi Sojuz TM-9 v roku 1990, pričom ako veliteľ základnej posádky na nej strávil 179 dní. Tretia misia v lodi Sojuz TM-15 roku 1992 - 1993 predstavovala opäť dlhodobý let na stanicu, pričom tentokrát na nej Soloviov strávil 188 dní. V roku 1995 bol členom letu STS-71 raketoplánu Atlantis, ktorý sa prvýkrát spojil so stanicou Mir. Soloviov ako člen základnej posádky prestúpil na stanicu a po 75 dňoch pobytu na nej sa vrátil na Zem v lodi Sojuz TM-21. Jeho poslednou vesmírnou misiou bol 197 dňový pobyt na Mire, na ktorý štartoval aj pristál loďou Sojuz TM-26, pričom počas neho absolvoval 7 výstupov do otvoreného vesmíru.
Počas svojich vesmírnych misii Soloviov absolvoval celkovo 16 kozmických vychádzok a stal sa tak rekordmanom v ich počte a v súhrnnom čase strávenom v otvorenom vesmíre, ktorý činí 82 hodín a 22 minút.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anatolij Jakovlevič Soloviov
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk