A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Anatolij Levčenko | |
kozmonaut Letecko-výskumného inštitútu M. M. Gromova | |
Št. príslušnosť | ZSSR |
---|---|
Stav | zosnulý |
Narodenie | 21. máj 1941 Krasnokutsk, Ukrajinská SSR, ZSSR (dnešná Ukrajina) |
Úmrtie | 6. august 1988 (47 rokov) Moskva, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko) |
Predchádzajúce zamestnanie | skúšobný pilot |
Čas vo vesmíre | 7 dní, 21 hodín, 58 minút |
Kozmonaut od | 12. júla 1977 |
Misie | EP-2 (Sojuz TM-4 / Mir Sojuz TM-3) |
Kozmonaut do | 6. augusta 1988 |
Anatolij Semionovič Levčenko (rus. Анатолий Семёнович Левченко; ukr. Анатолій Семенович Левченко – Anatolij Semenovyč Levčenko; * 21. máj 1941, Krasnokutsk – † 6. august 1988, Moskva) bol sovietsky skúšobný letec a kozmonaut, v rokoch 1977-1988 člen skupiny letcov Letecko-výskumného inštitútu M. M. Gromova pripravujúcich sa ku kozmickým letom v úlohe pilotov raketoplánu Buran. Levčenkova príprava na lety s Buranom vyvrcholila v decembri 1987 týždenným kozmickým letom na vesmírnu stanicu Mir. O osem mesiacov neskôr zomrel.
Život
Anatolij Levčenko pochádzal z mesta Krasnokutsk, ležiaceho v Charkovskej oblasti. Mal ukrajinský pôvod.[1] Roku 1959 bol prijatý do Kremenčugskej vojenskej vysokej leteckej školy, tá bola toho roku zrušená a Levčenko prevedený do Černigovskej vojenskej vysokej leteckej školy, štúdium dokončil roku 1964. Nasledujúcich šesť rokov slúžil vo vojenskom letectve, najprv pri Lipecku, neskôr v Turkestánskom vojenskom okruhu.[2]
Roku 1971 dokončil školu skúšobných letcov Letecko-výskumného inštitútu M. M. Gromova (LII), potom zostal v inštitúte ako skúšobné letec.[3]
Roku 1977 v LII vznikla "skupina špeciálnej prípravy" do ktorej bolo od 12. júla zaradených šesť letcov inštitútu. Mali prejsť výcvikom kozmonautov a pilotovať vtedy vyvíjaný raketoplán Buran. Od apríla 1979 do decembra 1980 letci v sérii stáží vo Stredisku prípravy kozmonautov (CPK) vo hviezdnom mestečku absolvovali všeobecný výcvik kozmonautov.[4] K 10. augustu 1981 bola skupina premenovaná na "oddiel skúšobných kozmonautov" LII a 12. februára 1982 Levčenko po zložení skúšok získal kvalifikáciu "skúšobný kozmonaut" (rus. космонавт-испытатель).[3]
Budúci piloti Buranu mali mať skúsenosti z kozmických letov, v septembri 1982 - máji 1983 sa preto na let na stanici Saľut 7 pripravoval Igor Volk (letel v júli 1984), s Levčenkom v úlohe náhradníka.[2]
Od roku 1983 sa podieľal na vývoji systému riadenia Buran, ktorý testoval pri letoch upravených TU-154 a MiG-25.[3] Roku 1984 LII zostavil posádky pre prvý let Buranom, Levčenko bol menovaný veliteľom záložnej posádky (s druhým pilotom Alexandrom Šukinom). Paralelne po dohode LII s NPO Energija bol veliteľom posádky Buranu Levčenko-Strekalov.[4] Pri letových skúškach analógu Buranu BTS-02 v rokoch 1986-1987 bol pri štyroch rokoch veliteľom posádky.[2] Po reorganizácii v LII roku 1987 bol vymenovaný za zástupcu náčelníka sektorového komplexu prípravy skúšobných kozmonautov (OKPKI) ministerstva leteckého priemyslu.[2]
Od marca 1987 sa v CPK pripravoval ku kozmickému letu. Do vesmíru odštartoval z Bajkonuru 21. decembra 1987 na palube Sojuzu TM-4. Cieľom Levčenkovho letu bolo overenie jeho pilotných zručností počas a bezprostredne po kozmickom lete.[5] Pri pristátí sa silno udrel do hlavy, v priebehu niekoľkých mesiacov sa u neho rozvinula rakovina mozgu a 6. augusta 1988 zomrel.[2]
Anatolij Levčenko bol ženatý, manželka tiež pracovala v LII, mali jedného syna.[2]
Referencie
- ↑ ОСОВИК, Кирилл. Герои Страны . . Kapitola Левченко Анатолий Семёнович. Dostupné online. (rusky)
- ↑ a b c d e f IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия ASTROnote . Moskva: rev. 2007-03-29, . Kapitola Анатолий Семёнович Левченко. Dostupné online. (rusky)
- ↑ a b c Биографии космонавтов СССР и РФ . Звездный городок: НИИ ЦПК имени Ю.А. Гагарина, . Kapitola Левченко Анатолий Семёнович. Dostupné online. (rusky)
- ↑ a b MARTÍNEK, František. Jednou a dost . Malá encyklopedie kosmonautiky, rev. 2003-12-28, . Dostupné online.
- ↑ LÁLA, P.; VÍTEK, A.. MEK. Malá encyklopedie kosmonautiky . REV. 2001-11-04, . Kapitola Sojuz TM-4. Dostupné online.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anatolij Levčenko na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk