A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Alexander Štefan Rudnay | ||||||||
kardinál Svätej rímskej cirkvi uhorský prímas ostrihomský arcibiskup | ||||||||
Štát pôsobenia | Rakúske cisárstvo | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Funkcie a tituly | ||||||||
Arcibiskup ostrihomský a prímas uhorský | ||||||||
1819 – 1831 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 4. október 1760 Kríž nad Váhom, Uhorsko | |||||||
Úmrtie | 13. september 1831 (70 rokov) Ostrihom, Rakúske cisárstvo | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
Kňaz | ||||||||
Kňazská vysviacka | 12. október 1783 (23 rokov) | |||||||
Biskup | ||||||||
Konsekrácia | 21. apríl 1816 (55 rokov) | |||||||
Svätiteľ | Žigmund Anton von Hohenwart, S.J. | |||||||
Spolusvätitelia | Adeodatus Papikian, C.M.V. Johann Nepomuk von Dankesreither | |||||||
Kardinál | ||||||||
Menovanie | 2. október 1826 (65 rokov) (In Pectore) 15. december 1828 (68 rokov) (zverejnenie) Lev XII. | |||||||
Stupeň | kardinál-kňaz | |||||||
Odkazy | ||||||||
Alexander Rudnay | ||||||||
Alexander Štefan Rudnay - "de Rudna et Divékujfalu"(* 4. október 1760, Kríž nad Váhom – † 13. september 1831, Ostrihom) bol slovenský šľachtic, rímskokatolícky arcibiskup a kardinál. Biskup sedmohradský a od roku 1819 uhorský prímas a ostrihomský arcibiskup.
Život
Narodil sa ako tretie dieťa stoličného úradníka Andreja Rudnaya de Rudnó et Divékujfalu a Anny, rod. Döryovej de Podhragy et Kocsócz. Pokrstený ako Alexander Štefan. Študoval na gymnáziu v Nitre, na Emerikáne v Bratislave, filozofiu v Trnave, teológiu v Budíne a v generálnom seminári v Bratislave.
Kňazskú vysviacku prijal 12. októbra 1783 v Trnave, a začiatkom apríla 1784 bol promovaný za doktora teológie. V novembri 1785 nastúpil za kaplána do Častej. Neskôr pôsobil v Hronskom Beňadiku, v Trnave a v Krušovciach. V roku 1805 sa stal ostrihomským kanonikom. V r.1806 rektorom kňazského seminára v Trnave a profesorom teológie, r. 1808 titulárny biskup, ostrihomský generálny vikár, miestodržiteľský radca. V roku 1816 bol ustanovený za sedmohradského biskupa so sídlom v Alba Iulii.
V decembri roku 1819 dostal Alexander Rudnay pápežskú bulu o svojom menovaní za ostrihomského arcibiskupa a prímasa. Na žiadosť panovníka v roku 1820 presťahoval svoje sídlo, spolu s kapitulou z Trnavy do Ostrihomu. K tejto udalosti sa viaže poznámka v považanskej krstnej matrike „Hic natus est modernus Primas. 1820. Solemniter inauguratus Strigonii. Vivat!“.
V roku 1822 zvolal do Bratislavy celouhorskú synodu, ktorá mala riešiť dôsledky jozefínskej cirkevnej politiky. Jej uznesenia však absolutistická vláda nedovolila vyhlásiť. Realizovali sa uznesenia o vydaní Biblie v národných jazykoch - slovenský preklad Biblie s jeho podporou zrealizoval v rokoch 1829 a 1832 Juraj Palkovič.[1][2][3]
Bol členom Panskej tabule, tajomník kráľovskej kancelárie a člen Tajnej rady. Bol stúpencom viedenského dvora a podporoval rozvoj kultúry Slovákov.
V roku 1826 ho pápež Lev XII. vymenoval za kardinála In Pectore a 15. decembra 1828 bolo menovanie zverejnené.[4] Z tej doby pochádza aj jeho výrok „Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem“ („Slavus sum, et si in cathedra Petri forem, Slavus ero“).
Dielo
Osvietenský vzdelanec, cirkevný a národný dejateľ, člen a mecenáš Slovenského učeného tovarišstva, založeného r. 1792 Antonom Bernolákom v Trnave, podporovateľ bernolákovcov a slovenského národného hnutia.
Alexander Rudnay bol jedným z tých príslušníkov vysokej cirkevnej hierarchie šľachtického pôvodu, ktorí sa uvedomele hlásili k slovenskej národnej príslušnosti.
V roku 1822 ako arcibiskup, knieža prímas Uhorska začal budovať ostrihomskú katedrálu. Sám na jej stavbu prispel 800 tis. forintami.
V roku 1833 vyšla v Jelinkovej tlačiarni v Trnave kniha „Kázne príhodné, a iné, to gest 82 Reči duchowních od nebohého Arcibiskupa Ostrihomského w Krušovách nekdi predneseních a wlástnú Rukú spísaních“. Autor ich písal v období od r. 1778 do r. 1805.
Referencie
- ↑ CHALUPECKY, I.. Rudnay von Rudna und Divékujfalu Alexander. In: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950 (ÖBL). Wien : Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 1987. ISBN 978-3-7001-3213-4. Zväzok 9, s. 314-315. (nem.)
- ↑ PARENIČKA, Pavol. Alexander Rudnay. Knižnica (Martin: Slovenská národná knižnica), 2010, roč. 11, čís. 10, s. 55 - 58. Dostupné online . ISSN 1336-0965.
- ↑ JUDÁK, Viliam. Katolícka tlač na Slovensku v 19. a 20. storočí. Diacovensia (Đakovo: Katolički bogoslovni fakultet u Đakovu Sveučilišta J. J. Strossmayera u Osijeku), 1998, roč. 6, čís. 1, s. 303 - 314. Dostupné online . ISSN (Online) 1849-014X (Online).
- ↑ CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2012-09-08, . Stránka Alexander (Sandor) Cardinal Rudnay Divékújfalusi †. (angl.)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexander Rudnay
Externé odkazy
- Záznam o krste v matrike farnosti Považany
Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi | ||
---|---|---|
Predchodca Karol Ambróz Habsburg-Este sedisvakancia od roku 1809 |
arcibiskup ostrihomský 1819 – 1831 |
Nástupca sedisvakancia do roku 1838 Jozef Kopáči (Kopácsy) |
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk